Angličania volajú takéto bicykle fixie, my by sme ho mohli nazvať furtšlap, lebo treba stále šliapať do pedálov - aj dole kopcom. Pýtate sa, ako je to možné? Takýto bicykel má totiž len jeden prevod priamo "napojený" na koleso, takže ak sa hýbe koleso, točia sa pedále a tým pádom aj vaše nohy.

Ale poďme od furtšlapov späť k samotným hipsterom. Usilujú sa vyzerať originálne, ale miesto toho sa zaplietli do jednej z najväčších záhad našich čias - do hipsterského paradoxu. Teda, že snaha odlišovať sa spôsobí to, že ľudia vyzerajú rovnako.

Matematici sa domnievajú, že sa im podarilo vymyslieť rovnicu vysvetľujúcu tento fenomén. Profesor Paul Smaldino, v štúdii zverejnenej v časopise Royal Society Open Science, vytvoril model toho, ako sa vždy ľudské správanie končí "kolektívnou konformitou".

Do rovnice dosadil hodnoty pre "postoj", teda vyjadrený vkus človeka. Potom pridal "informácie", čo sú znalosti osoby o reakcii spôsobenej prejaveným vkusom, a "ideálnu pozíciu", v ktorej chcú byť vo vzťahu k priemeru.

Profesor Kalifornskej univerzity tak zistil, že naša spoločná túžba byť iný znamená, že budeme vždy smerovať ku konformite. Jediná výnimka je, keď sa naše chápanie "inakosti" značne líši od jedného človeka k druhému - vtedy ku konformite nedochádza.

Minulý rok prišiel s podobnou rovnicou aj francúzsky matematik a neurovedec Jonathan Touboul. Podľa neho je kľúčový časový úsek medzi tým, kedy sa trend stáva populárnym, a tým, kedy ho hipsteri začnú napodobňovať. Toto oneskorenie je spôsobené tým, že ľudia nemôžu v reálnom čase vedieť, ako sa iní rozhodujú. Hipsteri sa tak postupne prispôsobujú tomu, čo sa nakoniec stane mainstreamom.

Pre porovnanie, skutočný hipster by mal ustavične meniť svoj štýl, osobnosť a "autentickosť" v okamžitej reakcii na nové trendy. Podľa štúdie je však príliš ťažké, aby si niekto takýto "štýl" zachoval.