Hneď po narodení začíname riešiť rôzne dôležité veci. Učíme sa pýtať si jedlo a nové plienky a medzitým, ako si dáme zase šlofíka, vstrebávame základy celého jazyka. Aj tak si z týchto rušných dní a rokov pamätáme veľmi málo. Príčinou je to, že ten istý proces, ktorý umožňuje bábätkám rýchlo sa učiť, môže narušovať neurónové spojenia zodpovedné za zakódovanie istých druhov spomienok, píše časopis Science.

Paul W. Frankland spolu s kolegami z detskej nemocnice v kanadskom Toronte predpokladali, že dramaticky zvýšená tvorba neurónov v mozgu dojčaťa môže brániť vytváraniu spomienok. Aby si to overili, robili rôzne pokusy na mladých aj dospelých myšiach, ktorým umelo zvyšovali a znižovali tvorbu nervových buniek.

Pri pokusoch prišli na to, že nové neuróny naozaj rušili spojenia, ktoré vytvárajú spomienky. Rýchly rast neurónov, ktorý deťom do troch rokov  umožňoval dozvedieť sa viac o svete, im paradoxne bránil, aby v mozgu ostali spomienky na konkrétne udalosti.

Aj u dojčiat sa tvoria takéto spomienky – váš osemnásťmesačný synček si môže pamätať psa, ktorého stretol pár dní predtým –, ale ak sa spomienka poriadne neuloží, zmizne pri návale nových neurónov. Približne po troch rokoch od narodenia sa tvorba neurónov spomalí a dieťaťu môže zostať obraz psa v pamäti až do konca života.