MENU
Menu

Zdravie Odporné fakty o zubárstve v minulosti: Budete ďakovať za dnešných dentistov

Dnešná stomatológia je modernou oblasťou medicíny. A hoci „zubarina" vždy existovala, často ju vykonávali doslova na kolene. Zubárske úkony dlhé obdobie vykonávali holiči, ktorí sa nevenovali prevencii, ale výlučne trhaniu zubov. Napriek tomu, že i dnes mnohí ľudia majú strach sadnúť si do zubárskeho kresla, po prečítaní nasledujúcich riadkov môžeme byť radi, že dnešná stomatológia je na takej úrovni, na akej je.

Odporné fakty o zubárstve v minulosti: Budete ďakovať za dnešných dentistov
Moč ako ústna voda
Vedeli ste, že starí Rimania používali ľudský a živočíšny moč ako ústnu vodu? Jeho používanie bolo také bežné, že Rimania vykladali na verejné priestranstvá hrnce, do ktorých mohli okoloidúci močiť. O obľúbenosti moku svedčí, že na neho vláda uvalila daňovú povinnosť, ktorá sa týkala zberateľov a predajcov. Moč považovali za „tekuté zlato", keďže mal vysoký účinok pri bielení zubov, a to najmä vďaka amoniaku, ktorý obsahuje.

Koniec konšpirácií: Hitler zomrel v Berlíne, analyzovali jeho chrup

Protézy z reálnych zubov
Dnešné protézy sú z umelých materiálov, pred niekoľkými storočiami ich však robili zo skutočných zubov. V roku 2016 našli talianski výskumníci pri vykopávkach vo štvrti Lucca zubnú protézu zo zubov rôznych ľudí. Zuby dohromady spájal drôt zo zmesi zlata, striebra a medi. Podobné protézy našli napríklad v Egypte.

Len pre silné povahy: Sladené nápoje rozožrali mužovi všetky zuby

A odkiaľ pochádzal materiál na protézy? Často svoje zuby predávali chudobní, aby získali peniaze, ale hlavnými dodávateľmi boli vykrádači hrob. Dopyt po zuboch stúpol najmä po bitke pri Waterloo, veď bojisko bolo plné mŕtvych vojakov. Hotové protézy vyvážali až do Británie, pričom sú známe ako „zuby z Waterloo".

Staroveké zubné pasty
Prvé zubné kefky pochádzajú z obdobia medzi rokmi 3500 a 3000 pred Kristom, keď si Egypťania a Babylončania čistili zuby rozstrapkanými koncami vetvičiek. Zaujímavé je, že zubnú pastu vynašli asi dve tisícročia pred kefkou. Starí Egypťania „vynašli" prvú zubnú pastu okolo roku 5000 pred Kristom Ľuďom slúžilo ako zubná pasta v podstate čokoľvek. Spálené vaječné škrupiny, popol z kopýt, ľudia žijúci okolo sopiek pridávali do pást pemzu, Gréci a Rimania rozomleté kosti, ustrice alebo drevené uhlie či kôru stromov. Okolo roku 1800 zubná pasta obsahovala najmä mydlo, neskôr kriedu. Mydlo zostalo aktívnou zložkou pasty až do roku 1945, kedy ho nahradili inými zložkami, vrátane laurylsulfátu sodného.

Výbuchy zubov
História zaznamenala aj explózie v ústnej dutine. Existujú záznamy, podľa ktorých jeden pensylvánsky zubár v 19. storočí zdokumentoval počas svojej praxe tri výbuchy zubov. Prvý nastal v ústach miestneho reverenda, druhý u jeho pacientky, ktorej explodoval zub po predchádzajúcej obrovskej bolesti a tretí výbuch bol taký silný, že po ňom pacientka odpadla a niekoľko dní nepočula.

Bizarné modely, na ktorých cvičia budúci zubári

Explózie zubov zaznamenávali aj v iných častiach sveta až do dvadsiatych rokov minulého storočia. Vedci predpokladajú, že výbuchy spôsobila zliatina kovov, ktoré v tej dobe používali na zubné výplne. Zubári miešali spolu olovo, striebro a cín a keď kovy spolu zreagovali, mohli vytvoriť elektrochemickú reakciu, ktorá zub zmenila na malú batériu. Vedľajším produktom týchto reakcií je často vodík, ktorý spod výplne nemohol uniknúť. A keď klient fajčil cigaretu, preskočila iskra a vodík explodoval.

Čierne zhnité zuby v Anglicku považovali za módne
Počas éry Tudorovcov bol cukor veľmi drahý, no medzi hornými vrstvami spoločnosti patril k nesmierne obľúbeným pochúťkam. V dôsledku jeho konzumácie preto boháči trpeli zubným kazom, nevynímajúc kráľovnú Alžbetu, známu svojím zničeným chrupom. Záznamy prezrádzajú, že kvôli extrakcii skazených zubov jej návštevy zahraničných veľvyslancov často nerozumeli. Čierne, skazené zuby sa v Anglicku stali symbolom bohatstva a príslušnosti k vznešenému stavu. Preto nečudo, že tomuto „módnemu trendu" podľahla aj chudoba, ktorá chcela aspoň na prvý pohľad patriť k bohatým.

„Zubársky pelikán"
„Zubársky pelikán" je nástroj, ktorý v dnešných zubných ambulanciách našťastie už nenájdete. Jeho použitie bolo nesmierne bolestivé a často poškodzovalo ďasná a susedné zuby. Pacienti často končili s vážnym krvácaním a znetvorenými čeľusťami. Nástroj dostal pomenovanie kvôli podobe so zobákom pelikána. Vynašli ho v 14. storočí a považujú ho za jeden z prvých zariadení pre extrakciu zubov, ktorú vykonávali spomínaní holiči. Pacient sedel na nízkej stoličke a holič za ním. Naklonil si pacientovu hlavu a zaistil ju medzi svojimi stehnami, následne chytil do ruky „pelikána" a za obrovskej bolesti ťahal zub, kým ho nevytrhol.

Autor: Radomír
Foto: Public Domain

DISKUSIA
12.4. 2019 15:00
Diskusia