Očkovanie a jeho dejiny: Ako postupne ničilo choroby?

Ľudia sa pokúšali predchádzať chorobám dávno predtým, než pochopili ich skutočný pôvod. V starovekej Indii a Číne vznikla jednoduchá forma imunizácie známa ako variolácia. Liečitelia vkladali drvené chrasty z ľahších foriem pravých kiahní do nosa alebo kože zdravých osôb. Týmto spôsobom sa snažili vyvolať slabšiu infekciu a posilniť odolnosť tela.

Čínski lekári opísali varioláciu už v 10. storočí. V Indii a Tibete existovali podobné metódy ešte skôr. Hoci tieto pokusy vychádzali z empirických pozorovaní a nie z pochopenia vírusov, často poskytli pacientom imunitu. Súčasne však niesli riziko úmrtia alebo prenosu nákazy na iných.

K zásadnému prelomu došlo koncom 18. storočia v Anglicku. Lekár Edward Jenner si všimol, že dojičky kráv, ktoré prekonali kravské kiahne, nikdy nedostali pravé kiahne, ktoré zabíjali milióny ľudí. V roku 1796 Jenner podal osemročnému chlapcovi obsah pľuzgiera kravských kiahní a o niekoľko týždňov neskôr ho vystavil vírusu pravých kiahní. Chlapec neochorel. Jenner touto metódou preukázal, že je možné vytvoriť ochranu pred smrteľnou chorobou bez rizika, ktoré prinášala variolácia.

Jeho práca sa rýchlo rozšírila po Európe a v 19. storočí zaviedli mnohé krajiny povinné očkovanie. Jennerov prístup dostal názov „vakcinácia“ – podľa latinského vacca, čo znamená krava. Týmto objavom sa začala nová éra v boji proti infekciám.

V 19. storočí pokračoval výskum infekčných chorôb s obrovským nadšením. Louis Pasteur vo Francúzsku položil základy mikrobiológie. Preskúmal, že mikroskopické organizmy spôsobujú choroby, a podarilo sa mu vyvinúť vakcíny proti besnote a antraxu. Besnota v tom čase predstavovala absolútne smrteľné ochorenie. V roku 1885 Pasteur zachránil chlapca uhryznutého besným psom a tým presvedčil verejnosť o význame očkovania.

Zároveň Robert Koch v Nemecku objavil pôvodcov tuberkulózy a cholery. Vďaka jeho výskumom začali vedci chápať, ako baktérie a vírusy prenikajú do ľudského tela a ako proti nim cielene zasiahnuť. V prvej polovici 20. storočia vznikli vakcíny proti čiernemu kašľu, záškrtu, tetanu a tuberkulóze. Vďaka nim začali mnohé dovtedy bežné choroby ustupovať.

S rastúcim povedomím o účinnosti vakcín viaceré štáty zaviedli očkovanie ako povinnú súčasť verejného zdravia. V 20. storočí vznikli očkovacie kalendáre pre deti, ktoré zabezpečili imunizáciu už v ranom veku. Vakcíny sa začali kombinovať do jedného podania – napríklad hexavakcína chráni pred šiestimi chorobami naraz.

V 50. rokoch 20. storočia zažilo svet ďalší významný objav – vakcínu proti detskej obrne, ktorú vyvinul Jonas Salk. Jeho vakcína sa podávala injekčne a obsahovala inaktivovaný vírus. Albert Sabin neskôr pripravil perorálnu vakcínu, ktorú ľudia prijímali kvapkou na kocke cukru. V mnohých krajinách zmizla detská obrna vďaka masívnemu očkovaniu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) spustila v roku 1967 kampaň na úplné odstránenie pravých kiahní. Po desaťročiach úsilí sa jej podarilo dosiahnuť cieľ: v roku 1980 WHO vyhlásila, že pravé kiahne na Zemi už neexistujú. Očkovanie tým dosiahlo svoj historický triumf – ako prvé medicínske opatrenie úplne vyhladilo smrteľné ochorenie.

V súčasnosti lekári používajú vakcíny na prevenciu mnohých ďalších chorôb – vrátane hepatitídy B, osýpok, mumpsu, ružienky, HPV, meningokokových infekcií či ovčích kiahní. Každá z týchto vakcín prešla dlhoročným výskumom a klinickým testovaním.

Pandémia COVID-19 opäť ukázala význam očkovania. Vedci v rekordnom čase vyvinuli vakcíny na báze mRNA technológie, ako napríklad od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna. Tieto vakcíny nevkladajú oslabený vírus do tela, ale prinášajú genetickú informáciu, na základe ktorej si bunky vytvoria neškodný kúsok vírusu. Imunitný systém ho rozpozná a vybuduje si obranu.

Očkovanie proti COVID-19 sa stalo jednou z najväčších logistických operácií v histórii. V niektorých regiónoch sa podarilo za niekoľko mesiacov zaočkovať väčšinu populácie. Tým sa znížil počet úmrtí a tlak na nemocnice.

Popri vedeckom pokroku vzniká aj odpor voči očkovaniu. Niektoré skupiny šíria mýty o nebezpečnosti vakcín, spájajú ich s autizmom, neplodnosťou alebo sledovaním obyvateľstva. Tieto tvrdenia nemajú vedecký základ, no narušili dôveru verejnosti v zdravotníctvo.

Historicky sa s nedôverou stretol už Edward Jenner. Aj v 19. storočí sa objavili pamflety zobrazujúce ľudí s kravskými hlavami po očkovaní. V súčasnosti šírenie dezinformácií uľahčuje internet a sociálne siete. Verejné zdravotnícke autority, vedci a lekári musia neustále vysvetľovať dôležitosť očkovania a odpovedať na otázky verejnosti. Vzdelávanie a transparentnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní dôvery.

Vedci pracujú na nových typoch vakcín proti chorobám ako malária, HIV, ebola či lymská borelióza. Vznikajú vakcíny s dlhším účinkom, menším počtom dávok a jednoduchším skladovaním. Výskumníci skúmajú aj univerzálnu vakcínu proti chrípke a ďalšie mRNA vakcíny proti rôznym druhom rakoviny. V budúcnosti môžu vakcíny zabrániť nielen infekčným ochoreniam, ale aj niektorým chronickým stavom. Cieľom zostáva ochrana čo najväčšieho počtu ľudí s minimálnym zásahom do ich zdravia.