Neraz im pri plnom vedomí ostrým kameňom odkrojili kus lebky v&nbsp;domnení, že ich trepanáciou zbavia bolesti hlavy. Trepan starý sedemtisíc rokov sa pokladá za&nbsp;najstarší chirurgický nástroj a&nbsp;v&nbsp;modernejšej verzii sa používa dodnes. Takzvanou kraniotómiou sa aj v&nbsp;súčasnosti zmenšuje tlak na&nbsp;opuchnutý mozog alebo sa získava prístup ku krvácajúcej cieve po&nbsp;mŕtvici. Aj keď bol trepan prvým nástrojom, ktorý zmenil zdravotníctvo, ani zďaleka nebol posledným.

Lekári dlhé stáročia snívali o&nbsp;tom, ako sa dostať priamo ku krvi pretekajúcej v&nbsp;žilách. Keď v&nbsp;roku 1492 pápež Inocent VIII. ležal po&nbsp;mozgovej mŕtvici v&nbsp;kóme, istý lekár ho chcel oživiť čerstvou krvou. Rozrezal mu žily a&nbsp;nalial do&nbsp;nich krv od&nbsp;troch desaťročných chlapcov. Zaplatil im po&nbsp;dukáte, ale odmenu si už neužili, keďže spolu s&nbsp;pápežom túto transfúznu metódu neprežili.

Až v&nbsp;roku 1844 vyrobil írsky lekár Francis Rynd dutú ihlu schopnú prepichnúť kožu a&nbsp;odoberať tekutiny. Do&nbsp;roku 1853 iní doktori pridali k&nbsp;Ryndovej ihle vystuženú sklenenú trubicu s&nbsp;piestom, a&nbsp;tak sa zrodila prakticky tá istá injekčná striekačka, akú poznáme aj dnes.

V&nbsp;súčasnosti sa každý rok využije dvadsať miliárd injekcií, ktoré ľuďom dodajú antibiotiká, vakcíny, anestetiká či inzulín. A&nbsp;to hovoríme len o&nbsp;legálnych látkach.

V&nbsp;žiadnej lekárskej učebnici nenájdeme zmienku o&nbsp;tom, že by medicínske nástroje nemohli byť živé. Prišli na&nbsp;to už starí Mayovia a&nbsp;austrálski aborigéni, ktorí zvyčajne utesňovali rany špinavobielymi červíkmi. Tie si totiž s&nbsp;radosťou pochutnávajú na&nbsp;nakazenom a&nbsp;odumretom tkanive a&nbsp;aj v&nbsp;nedávnej histórii – počas prvej a&nbsp;druhej svetovej vojny – lekári liečili infikované rany práve červíkmi.

Francúzsky doktor René Laennec sa naučil poklepávaním po&nbsp;pacientovej hrudi diagnostikovať pľúcne a&nbsp;srdcové ťažkosti priamo od&nbsp;osobného lekára Napoleona Bonaparta. Samozrejme, nepočul všetko tak dobre, ako by chcel, a&nbsp;tak si na&nbsp;pacientovu hruď položil rovno ucho, aby zistil rozdiel medzi normálnymi a&nbsp;abnormálnymi zvukmi srdca a&nbsp;pľúc.

Ani to však nebol úplne ideálny spôsob, keďže mal problémy „počúvať“ obéznejších ľudí. Navyše, dobré mravy na&nbsp;začiatku 19. storočia nedovoľovali, aby si kládol hlavu na&nbsp;poprsie ctihodných dám, ktoré sa prinajmenšom cítili trápne. Aby sa teda vyrovnal s&nbsp;okrúhlymi tvarmi a&nbsp;morálkou svojich pacientov, v&nbsp;roku 1816 predstavil prvý prototyp stetoskopu. Po&nbsp;istých vylepšeniach ho o&nbsp;nejakých tridsať rokov neskôr nosil na&nbsp;krku skoro každý lekár, a&nbsp;tak sa stal symbolom medicínskej autority.

V&nbsp;súčasnosti sa každý rok využije dvadsať miliárd injekcií.

Amputačnú pílku poznali už starí Rimania, ktorí na&nbsp;vtedajší spôsob amputácie potrebovali len skalpel a&nbsp;pílku na&nbsp;kosti. Až občianska vojna v&nbsp;USA zmenila zriedkavo používanú súpravu na&nbsp;amputácie na&nbsp;nevyhnutné nástroje zachraňujúce ľudské životy.

Po&nbsp;amputáciách, vykonaných hoci aj v&nbsp;nehygienických podmienkach, boli zrazu z&nbsp;ťažkých neliečiteľných rán zvládnuteľné kýpte. Takéto chirurgické zákroky zachránili počas vojen najviac ľudských životov.

Pred viac ako siedmimi tisíckami rokov vinili Sumeri zo&nbsp;spôsobovania kazov zubné červy, aj keď tie nikdy neexistovali. Odvtedy si ľudia pomaly začali zvykať na&nbsp;čistenie zubov – či už vetvičkami s&nbsp;rozstrapkanými koncami, špáradlami, rúčkami so&nbsp;štetinami diviaka alebo opojnou špongiou namočenou v&nbsp;pálenke. Aj napriek všetkej kreativite sa zubári dlhé stáročia sústredili len na&nbsp;jeden úkon – vytrhnutie zuba a&nbsp;príležitostne na&nbsp;jeho nahradenie falošným. Až v&nbsp;roku 1938 predviedla firma, ktorá sa dnes volá DuPont, kefku s&nbsp;nylonovými štetinami s&nbsp;názvom Dr.&nbsp;West’s Miracle-Tuft na&nbsp;každodenné používanie.

Prvá „sanitka“ vytvorená Anglosasmi v&nbsp;10. storočí nášho letopočtu na&nbsp;prevoz pacienta mala vcelku jednoduchý dizajn – visuté lôžko skombinované s&nbsp;vozom. Potreba sanitky v&nbsp;podobe rýchleho a&nbsp;dobre vybaveného motorového vozidla, tak ako ju poznáme dnes, sa ukázala v&nbsp;roku 1952 po&nbsp;najstrašnejšom anglickom železničnom nešťastí na&nbsp;londýnskom predmestí Harrow.

O&nbsp;myšlienke opätovne naštartovať zastavené srdce elektrinou sa v&nbsp;medicínskych kruhoch debatovalo už od&nbsp;18. storočia a&nbsp;uplatnila sa aj pri oživovaní monštra v&nbsp;hororovom románe Mary Shelleyovej Frankenstein z&nbsp;roku 1818. Muselo však prejsť ďalších osemdesiatdva rokov, kým dvaja fyziológovia zo&nbsp;Ženevskej univerzity nepredviedli túto metódu na&nbsp;úbohých psoch, ktorým zastavovali srdcia a&nbsp;potom ich šokmi zas privádzali k&nbsp;životu

Obyčajné, no neskutočne dôležité: Ktoré nástroje vylepšili lekárstvo?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Obyčajné, no neskutočne dôležité: Ktoré nástroje vylepšili lekárstvo?

Súvisiace články

No konečne! Vedci zistili, prečo plačeme od radosti

Pozor na srdce: Toto vám naznačí, že melie z posledného

Hlasy mocných sa menia: Hovoria hlasnejšie a monotónnejšie

Ženy a sex: Dôležité nie sú hormóny, ale spokojnosť vo vzťahu!

Fascinujúce fakty o plastickej chirurgii: Nemá nič spoločné s plastom

Prečo antikampane zlyhávajú: Bumerangový efekt

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás