MENU
Menu
Telo.

Zdravie Neuveríte, čo dokáže ľudské telo. Vyrába si aj vlastný alkohol

Ľudské telo je dokonalé panoptikum záhad. Dodnes ešte nikto nevysvetlil všetky jeho zákutia. Isté unikátne záležitosti sa však oplatí poznať napríklad aj preto, aby ste už v bare nemuseli platiť za drinky. Veď načo, keď si ich viete vyrobiť?

Alkohol
Alkohol a človek sú nerozlučnou dvojkou. A nielen preto, že sa ročne na svete skonzumuje toľko čistého alkoholu, že by to naplnilo 14-tisíc olympijských bazénov. Človek má náklonnosť k alkoholu jednoducho vpísanú v krvi. Alkohol je totiž výsledok kvasných procesov a tie neprebiehajú len mimo nášho tela. Baktérie, ktoré dokážu vytvárať etanol máme v ústach, v hrdle, v žalúdku, v črevách, kdekoľvek. Aj preto sa v tráviacom trakte človeka každý deň tvorí alkohol. Zdravý triezvy človek má podľa zistení v krvi vďaka tejto činnosti baktérií okolo 0,8 miligramu etanolu na liter krvi.

Ozón
Naše telo ho využíva v boji proti cudzorodým látkam, špeciálne proti biologickým hrozbám ako sa napríklad baktérie a huby. Využíva na to špeciálne bunky neutrofily, ktoré ako protilátky proti týmto cudzopasným organizmom v našom tele používajú tvorbu koncentrovaného ozónu. Odhaduje sa, že až tri štvrtiny z regimentu bielych krviniek patria k neutrofilom, ktoré nepriateľa bombardujú čistým ozónom.

Kyanid
Stačí ho o niečo viac, ako si ho vie telo prirodzene vytvoriť a šup ho, ide sa na poslednú jazdu smerom cintorín. Pritom kyanid si naše telo skutočne v chemickom laboratóriu našich úst tvorí v značnej miere. Chemické procesy, ktoré prebiehajú pri štiepení jedla slinami, vedú k tvorbe kyanidového plynu v hrdle. Vylučuje sa dýchaním. Možno aj z tohto zistenia plynie prirovnanie, že niekomu tak zapácha úst, že by dýchnutím mohol aj zabíjať.

Drahé kovy
Nie sú to len zlaté zuby alebo titánové kĺby po operácii. Človek na bunkovej úrovni obsahuje dostatok zlata, aby z neho vyrobil kocku s hranou 0,22 centimetra. Nie je to veľa, ale mnohým ľuďom aj toto zistenie pridá na hodnote a sebadôvere. Sme predsa zlatí.

Svetlo
Nielen ľudia, ktorí sa vrátili z výletu v Černobyle, dokážu svietiť. V roku 2009 sa vedec Masaki Kobajaš z technologického inštitútu Tohoku v Japonsku odhodlal zmerať ľudskú svietivosť. Päť ľudí fotografoval každé tri hodiny pomocou kamier vysoko citlivých na svetlo. A ukázala sa nevídaná pravda.  Určité časti na tele ako krk a hlava vyžarujú svetelné vlnenie a toto svetlo dosahuje maximálny jas okolo štvrtej popoludní. Načo je to však dobré, vedec neodpovedal. Čítať pri tomto svetle nebudeme, ale aspoň vieme, že nie sme úplne temnými stvoreniami.