Trápia vás občas závraty, nevysvetliteľná únava či cítite slabosť v končatinách? Nemusí byť za tým krčná chrbtica, prepracovanosť, stres, či viróza ale pomalý nástup plíživej sklerózy multiplex známej aj ako choroba tisících tvárí. Toto pomenovanie vystihuje povahu ochorenia, keďže  sa prejavuje veľmi rôznorodo a nenápadne. Až výraznejšie symptómy ako  poruchy zraku, výslovnosti, slabosť končatín alebo problémy s chôdzou, vás donútia pacienta k návšteve lekára. Často však môže byť neskoro a šance na plnohodnotný život sa minimalizuje. Alarmujúce je, že toto ochorenie trápi prevažne mladých ľudí medzi dvadsiatkou až tridsiatkou. 

Stanovenie diagnózy nie je vôbec ľahké,  vysvetľuje Jarmila Fajnorová, prezidentka Slovenského zväzu sclerosis multiplex. Najčastejším problémom včasnej diagnostiky býva podceňovanie alebo zlé vyhodnotenie symptómov. Nie sú známe ani presné príčiny ochorenia, avšak sa zdá, že k nim patria genetické faktory, vírusy, vplyv vonkajšieho prostredia či vzdialenosť od rovníka. Platí, že čím bližšie k rovníku žijeme, tým menej chorých na 100-tisíc obyvateľov zaznamenávame. Súvisí to najmä s vitamínom D a podielom slnečného žiarenia.

Prístup lekárov, modernejšie diagnostické a liečebné metódy a existencia špecializovaných SM centier dnes výrazne zlepšujú zdravotnú starostlivosť o pacientov so sklerózou multiplex. Pacienti by preto nemali podceňovať možné príznaky ochorenia a v prípade pochybností o svojom zdravotnom stave by mali rozhodne navštíviť lekára čím skôr," hovorí MUDr. Marianna Vitková PhD., predsedníčka Sekcie sclerosis multiplex Slovenskej neurologickej spoločnosti a neurologička Neurologickej kliniky LF UPJŠ a UNLP v Košiciach.

Ako prebieha vyšetrenie?

Určeniu diagnózy výrazne napomáha magnetická rezonancia, vyšetrenie mozgovomiechového moku a evokovaných potenciálov, predovšetkým zrakových. Práve skorá diagnostika a včasné nasadenie efektívnej liečby je základným kameňom úspechu kvalitného života pacientov s diagnostikovanou sklerózou. „Najlepšie výsledky dosahujú pacienti, ktorým sa podala efektívna liečba do 2 rokov od diagnostiky ochorenia," upozorňuje MUDr. Vitková, PhD..

Bratislavčanka Veronika so sklerózou multiplex.
Bratislavčanka Veronika so sklerózou multiplex.
Zdroj: Archív

Toto ochorenie sa pritom týka najmä mladých ľudí medzi 20. a 30. rokom života. Len v Európe žije s týmto neurodegeneratívnym autoimunitným ochorením viac ako 1,2 miliónov pacientov. Čím neskoršia diagnostika a liečba, tým majú pacienti horšiu prognózu ochorenia. Stávajú sa sociálno-ekonomickou záťažou pre štát, sú odkázaní na pomoc blízkych a vytrhnutí z bežného života často prichádzajú o zamestnanie a kontakt s okolitým svetom. Len 48 percent pacientov s diagnostikovanou sklerózou multiplex je zamestnaných a len 48 percent má prístup k rehabilitačnej zdravotnej starostlivosti. Práve rehabilitácia je dôležitou súčasťou liečebného procesu, upozorňujú odborníci. 

Nedostatočný prístup k liečbe

Len v Európe je ročne toto ochorenie diagnostikované viac ako 35 000 pacientom. Prístup k diagnostike, liečbe či rehabilitačnej starostlivosti je v jednotlivých krajinách Európy značne odlišný. Podľa zistení Barometru 2020* sa v roku 2018 liečilo liekmi len 57 percent pacientov so sklerózou multiplex. Finančné problémy a preplácanie dostupnej a modernej liečby sú totiž hlavnou bariérou v zlepšení starostlivosti o pacientov. Problémom je aj zdĺhavé uvádzanie nových inovatívnych terapií na jednotlivé trhy v rámci členských krajín EÚ. Obrovské rozdiely sú aj v oblasti rehabilitačnej zdravotnej starostlivosti. Podľa zistení Barometru 2020* až 52 percent pacientov v Európe nemá prístup k fyzickej rehabilitácii, čo následne zhoršuje ich zdravotný stav. Pre porovnanie v Litve, na Malte či vo Švajčiarsku má prístup k rehabilitáciám až 90 percent pacientov so sklerózou multiplex, zatiaľ čo v Srbsku či Bosne len približne desaťž až 12 percent pacientov.

Pacienti so sclerosis multiplex, ktorým nie je včas poskytnutá efektívna liečba, súčasťou ktorej by mala byť aj rehabilitácia, sa veľmi rýchlo stávajú neschopnými pracovať a starať sa o seba – ostávajú odkázaní na pomoc rodinných príslušníkov a predstavujú pre štát zvýšené ekonomické náklady,“ upozorňuje prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, FEAN, prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a UNLP v Košiciach.