Experti odporúčajú, aby človek v noci spal aspoň sedem hodín a večer chodil spať približne v tom istom čase. V strednom veku sa ale v organizme čosi mení a čas spánku sa každých desať rokov skracuje o asi 30 minút. Starší ľudia navyše vstávajú v skorších hodinách.
Vzťah starnutia, skoršieho vstávania a spánku má čo dočinenia s mozgom. Podobne ako iné časti tela, aj mozog reaguje pomalšie a je menej citlivý. Slabšie reaguje na rôzne podnety, ktoré nám okrem iného hovoria aj to, v ktorej časti dňa sa momentálne nachádzame. Medzi tieto podnety patria napríklad slnečné svetlo, fyzická aktivita či časy, kedy konzumujeme jedlá. Ak by vás niekto zamkol do miestnosti bez okien a nedával by vám potravu, okrem toho, že by vás podroboval mučeniu, by ste navyše nevedeli, koľko je hodín, dokonca by ste ani netušili, či je deň, alebo noc.
Mozgy tínedžerov tieto podnety spracúvajú lepšie, no čím je človek starší, tým horšie ich mozog vyhodnocuje. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa starý človek skôr unaví a zalezie do postele a tým pádom aj skôr vstáva.
Svoju úlohu ale zohrávajú aj oči. Zrak sa s vekom tiež mení a čím sme starší, tým menej svetla nám preniká očami. Mozog to vyhodnocuje tak, že sa stmieva, a vysiela telu signál, aby sa pripravilo na odpočinok. Stúpne hladina melatonínu, spánkového hormónu, ktorý sa v tele zvykne hromadiť až po západe slnka. Každopádne platí, že čím je človek starší, tým skôr chodí do postele a skôr aj vstáva. Ide teda o stereotyp, ktorý sa zakladá na pravde.
