Spomienky udrží len 30 sekúnd a ide o jeden z najhorších prípadov amnézie, aký bol kedy zaznamenaný. A pritom sa všetko začalo nevinným vírusom spôsobujúcim opar.
Ako mu odišli spomienky?
Život Clivea Wearinga nabral dramatický obrat v osudný deň 29. marca 1985, keď sa znenazdajky zrútil na podlahu. Jeho manželka Deborah ho urýchlene previezla do nemocnice St. Mary's v Londýne. Lekári ho zachránili, ale o jeho pamäti sa to povedať nedá. Clive niekoľko dní trpel bolesťami hlavy, ale nikdy by mu nenapadlo, že jeho mozog bol infikovaný vírusom, ktorý nakoniec vyhladí hipokampus, časť mozgu, ktorá sa zaoberá tým, ako si vytvárame a prenášame spomienky.
Pozor na herpes
Clivov zápal mozgu mal na svedomí vírus herpes simplex 1 , ktorý zvyčajne spôsobuje opary. Avšak v tomto prípade sa jeho pôsobenie vybralo nečakaným smerom. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa totiž vírus prebudí zo spánku v blízkosti miechy a namiesto toho, aby spôsobil opar, ako to zvyčajne robí, putuje do mozgu, kde sa nafúkne oproti lebke a v podstate ju rozdrví. A hoci patrí medzi najvzácnejšie formy encefalitídy, je aj jednou z najsmrteľnejších.
Je rád že žije, hoci si to nepamätá
Lekári dávali Cliveovi len 20-percentnú šancu na prežitie. Potom, ako bol niekoľko dní napumpovaný antivirotikami sa začal jeho stav zlepšovať. Aspoň fyzicky. Ako však čas plynul, lekári, Deborah a nakoniec aj Clive pochopili, že jeho mozog už nie je rovnaký, ako bol. Spočiatku bol nezvyčajne euforický, tancoval po nemocnici, vyskakoval zo skríň, hral sa na šaša a bavil okolie. Potom, keď si začal uvedomovať, čo sa s ním deje, Clivova nálada sa zmenila. Začal plakať a Deborah hovorí, že plakal nepretržite mesiac, kým sa začal vyrovnávať s novou realitou.
Každý deň začína odznova
Clive má pocit, že sa prebúdza niekoľkokrát za minútu, zabudne, čo jedol alebo ako to chutilo, pretože jeho mozog sa v podstate resetuje v intervaloch sedem až 30 sekúnd. Ako keby to nebolo dosť srdcervúce, Clive si uvedomuje, že s ním niečo nie je v poriadku, len si nevie uvedomiť a spomenúť, čo.
V jednom momente si Wearing začal viesť denník o tom, čo sa dialo v jeho živote. Skončilo plný záznamov ako „Som hore“ alebo „Som pri vedomí“, ktoré zadával znova a znova každých pár minút. Namiesto toho, aby mu denník pomohol, stal sa dôkazom Clivovho zúfalstva.
