Ovocie: Žiadne odšťavovanie
Ani v prípade ovocia by sme nemali lúpať tie plody, ktorých sa šupka dá jesť. Ak ich chceme konzumovať v tekutej podobe, mali by sme z nich pripravovať skôr smoothie. „Odšťavením sa o dôležité živiny ochudobňujeme,“ vyvracia odborníčka ďalšiu mylnú domnienku, že každá šťava sa rovná elixíru zdravia. „Naopak, aj vo forme štiav odporúčam zakomponovať do jedálnička paradajky. Obsahujú karotenoidy a farbivo lykopén, ktoré je schopné blokovať rast nádorových buniek. Štúdie naznačujú, že dostatočná konzumácia lykopénu môže znižovať riziko rakoviny, najmä pľúc, žalúdka, prostaty a prsníka,“ objasňuje s tým, že práve paradajková šťava je naň najbohatšia (obsahuje viac lykopénu ako surové paradajky).
Najlepšie využiteľný je však po tepelnej úprave a v kombinácii s tukom, takže hurá na paradajkovú omáčku či polievku! O mrkve sa traduje, že je lepšia tepelne upravená. „Má zmysel v akejkoľvek podobe. V surovom stave je skvelým zdrojom vitamínu C, ktorý podlieha degradácii tepelným ošetrením. Po ňom sa však lepšie využívajú karotenoidy,“ uvádza na pravú mieru Markéta Rozinková.
Keby sme chceli využitie betakaroténu ešte podporiť, môžeme podľa jej slov uvarenú mrkvu skombinovať s vitamínmi skupiny B, s vitamínom C (pridať k varenej mrkve čerstvú zeleninu a urobiť šalát), vitamínom E (extra panenský olej), so zinkom (píniové, konopné semienka), s vápnikom (mlieko, mandle), so selénom (brazílske orechy) a s fosforom. Vyštudovaná technologička a kvalitárka potravín odporúča striedať tepelne upravenú a surovú zeleninu podľa sezónnosti a lokálnosti. A používať mrazničku. „Domáca varená mrkva skladovaná v mrazničke má pre nás viac úžitku než šalátová uhorka kúpená v dnešnej dobe,“ podotýka.
Pokračovanie na ďalšej strane...
