Miroslava (41) z Púchova túži po jedinom – vyspať sa bez toho, aby ju prebudila desivá nočná mora. Nedarí sa jej to už asi rok. „Zaspať dokážem bez problémov, ale každú noc sa zobudím aspoň dvakrát s absolútnou hrôzou,“ napísala aj s prosbou o radu, ako sa nočných desov zbaviť.
Bojím sa spať
Mirka žije úplne bežný a podľa vlastných slov pokojný život. „Nepozerám horory, nemám stresujúcu prácu, v rodine všetko klape,“ vraví. Napriek tomu ju vlani začali mátať strašidelné sny, pre ktoré sa dnes bojí aj zaspať. „Obyčajne ma niekto naháňa, nie je to nikto konkrétny, ani neviem, čo chce. Viem len, že musím utiecť. Nakoniec vždy, keď vbehnem na miesto, kde hľadám útočisko, zistím, že som spravila chybu, a dostanem sa do pasce. Obklopia ma veľké tiene a približujú sa. Mám pocit, že nemôžem dýchať, zviera mi hrdlo,“ opisuje svoje nočné mory.
Vlastné ja
Zakladateľ analytickej psychológie Carl Jung považoval sny za kľúč k porozumeniu vlastného ja. Mozog sa pomocou snov snaží vyrovnať s tým, čo ho ťaží. Inak to nie je ani s nočnými morami. Ako uvádza psychológ Dušan Fábik, odborníci rozlišujú tri stupne nočnej mory: miernu, ktorá sa vyskytuje menej ako raz za týždeň, stredne ťažkú s jednou alebo viac epizódami týždenne a ťažkú, keď vás nočné mory budia každý deň. „Treba však povedať, že nie každý sen s nepríjemným obsahom môže byť označený ako nočná mora,“ upozorňuje odborník. Americká psychiatrická asociácia vydala päť kritérií, na základe ktorých môže byť stanovená diagnóza nočné mory. Je zaradená medzi neorganické poruchy spánku a vyzerá to tak, že Mirka túto diagnózu spĺňa do bodky.
Pokračovanie na ďalšej strane...
