Miroslava (41) z&nbsp;Púchova túži po jedinom – vyspať sa bez toho, aby ju prebudila desivá nočná mora. Nedarí sa jej to už asi rok. „Zaspať dokážem bez problémov, ale každú noc sa zobudím aspoň dvakrát s&nbsp;absolútnou hrôzou,“ napísala aj s&nbsp;prosbou o&nbsp;radu, ako sa nočných desov zbaviť.

Mirka žije úplne bežný a&nbsp;podľa vlastných slov pokojný život. „Nepozerám horory, nemám stresujúcu prácu, v&nbsp;rodine všetko klape,“ vraví. Napriek tomu ju vlani začali mátať strašidelné sny, pre ktoré sa dnes bojí aj zaspať. „Obyčajne ma niekto naháňa, nie je to nikto konkrétny, ani neviem, čo chce. Viem len, že musím utiecť. Nakoniec vždy, keď vbehnem na miesto, kde hľadám útočisko, zistím, že som spravila chybu, a&nbsp;dostanem sa do pasce. Obklopia ma veľké tiene a&nbsp;približujú sa. Mám pocit, že nemôžem dýchať, zviera mi hrdlo,“ opisuje svoje nočné mory.

Zakladateľ analytickej psychológie Carl Jung považoval sny za kľúč k&nbsp;porozumeniu vlastného ja. Mozog sa pomocou snov snaží vyrovnať s&nbsp;tým, čo ho ťaží. Inak to nie je ani s&nbsp;nočnými morami. Ako uvádza psychológ Dušan Fábik, odborníci rozlišujú tri stupne nočnej mory: miernu, ktorá sa vyskytuje menej ako raz za týždeň, stredne ťažkú s&nbsp;jednou alebo viac epizódami týždenne a&nbsp;ťažkú, keď vás nočné mory budia každý deň. „Treba však povedať, že nie každý sen s&nbsp;nepríjemným obsahom môže byť označený ako nočná mora,“ upozorňuje odborník. Americká psychiatrická asociácia vydala päť kritérií, na základe ktorých môže byť stanovená diagnóza nočné mory. Je zaradená medzi neorganické poruchy spánku a&nbsp;vyzerá to tak, že Mirka túto diagnózu spĺňa do bodky.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Vždy som mávala živé sny, ale nikdy neboli až takéto desivé. Sny sa často zvrhnú z&nbsp;peknej idylky. Napríklad idem s&nbsp;manželom a&nbsp;deťmi na výlet, je krásny deň, všetci sme spokojní, veselí. Zrazu sa zatiahne obloha a&nbsp;počujem nejaké dunenie. Uvedomím si, že rodina tam už nie je, ostala som sama. Vždy nakoniec ostanem sama. Z&nbsp;farieb sa sen zmení na ponurý a&nbsp;čiernobiely. A&nbsp;viem, že musím bežať. Bojím sa o&nbsp;svoju rodinu, ale viem, že musím zachrániť seba. Inokedy sa v&nbsp;sne vrátim do minulosti. Som stredoškoláčka, ideme so školou na výlet na nejakú zrúcaninu, zotmie sa, ostanem sama, musím utekať. Alebo som v&nbsp;škole, plná trieda ľudí sa zmení na prázdnu, všade sú pavučiny a&nbsp;celý priestor potemnie. Musím utekať a&nbsp;hľadať cestu von,“ sype Mirka z&nbsp;rukáva jeden ťaživý sen za druhým.

Psychológovia sa domnie­vajú, že najčastejšou príčinou nočných môr je emočný stres spôsobený hnevom, strachom, traumatickým zážitkom a&nbsp;podobne, ktorý ste zažili v&nbsp;bdelom stave, no snažíte sa ho vytesniť. „Ak ho v&nbsp;plnej miere nevyventilujete a&nbsp;nespracujete cez deň, nepríjemné emócie vyplývajúce z&nbsp;neho sa objavujú počas snívania. Ich začlenením do sna nastáva pokus o&nbsp;ich spracovanie a&nbsp;integráciu. Nepríjemné emócie alebo stavy úzkosti v&nbsp;nočných morách preto zrkadlia vaše vlastné prežívanie prítomné už v&nbsp;bdelosti,“ vysvetľuje psychológ Dušan Fábik. Zlé sny sa častejšie vyskytujú vtedy, keď prežívate výrazne stresové obdobie, ste zahltení problémami, prežili ste negatívny zážitok alebo aj keď preťažujete svoje fyzické sily.

Napriek snahe si Mirka nespomína na nič zásadné, čo by sa v&nbsp;jej živote udialo, aby sa dali vysvetliť jej nemiznúce desivé sny. „Navyše si strážim stravu, večeriam minimálne, nepijem alkohol, neužívam žiadne lieky, nefajčím, pravidelne športujem. Nemám dôvod na hrôzy, ktoré prežívam.“ Zašla aj za lekárkou, ktorá jej predpísala lieky na spanie. „Sny nezmizli, len sa z&nbsp;nich od liekov nemôžem prebrať, takže je to všetko ešte horšie. Som z&nbsp;toho všetkého veľmi unavená. Každý deň sa bojím zaspať. Prečo sa mi to deje?“ zúfa si donedávna veselá štyridsiatnička. Nedostatok spánku, ako aj živé spomienky na neustále nočné mory z&nbsp;Mirky spravili nervóznu, vyčerpanú ženu vo večnej nepohode. „Všetky moje túžby spľasli do jedinej – mať konečne noc bez snov! Je niečo, čo by mi pomohlo?“

Odporúčanie odborníka nájdete na ďalšej strane...

Psychológove skúsenosti však potvrdzujú, že väčšina ľudí, ktorí trpia nočnými morami, sa zdráha prijať tézu, že je za tým ich emočné napätie pochádzajúce z&nbsp;bdelých zážitkov. „Napríklad partnerské vzťahy či komplikovaný vzťah s&nbsp;rodičmi a&nbsp;podobne. Mnohí z&nbsp;nás sú totiž vzhľadom na nároky spoločnosti naučení svoje negatívne pocity tak prehliadať a&nbsp;potláčať, že sú schopní sami seba presvedčiť, že v&nbsp;bdelosti nijaký emočný stres nezažívajú. Nočné mory preto často považujú za nevysvetliteľné a&nbsp;ich príčinu za záhadnú,“ uvádza odborník.

Podľa neho by mal každý, koho trápia desivé sny, popátrať, v&nbsp;ktorých oblastiach bežného života pociťuje napätie, stres, úzkosť. Skúste si sny zapisovať a&nbsp;analyzovať, zamyslite sa, čomu čelíte v&nbsp;rodinnom aj pracovnom živote, čo vás znervózňuje, čoho sa obávate... Možno odhalíte spúšťač. „Ak sa vám to podarí a&nbsp;tieto udalosti začnete aktívne riešiť, vaše nočné mory môžu vymiznúť,“ radí Dušan Fábik. No ak sa vám to nedarí, psychológ odporúča vyhľadať psychoterapeutickú pomoc. „Rozhovor s&nbsp;odborníkom vám môže pomôcť spracovať negatívne emócie v&nbsp;bdelosti, ktoré sa potom nemusia objavovať a&nbsp;spracúvať vo vašom sne.“

Nočné mory sú častejšie u&nbsp;detí a&nbsp;dospievajúcich. Až štyri percentá detí v&nbsp;predškolskom veku môžu mať podľa prieskumov časté nočné mory a&nbsp;ich výskyt sa ešte zvyšuje v&nbsp;období dospievania. S&nbsp;vekom potom prevalencia klesá a&nbsp;morami trpia viac ženy ako muži. Celkovo asi polovica všetkých dospelých má príležitostné nočné mory, asi šesť percent má nočnú moru aspoň raz za mesiac, jedno až dve percentá ľudí ich máva častejšie a&nbsp;menej ako jedno percento z&nbsp;nás môže zažívať nočné mory každú noc.

Kritériá Americkej psychiatrickej asociácie, podľa ktorých nejde len o&nbsp;zlý sen, ale naozaj o&nbsp;nočné mory: