Mozog je horúci

Výskum zistil, že podobne ako mechanické prístroje, sa ľudský mozog pri práci zahrieva a jeho teplota stúpa až na 40 stupňov Celzia, na rozdiel od zvyšku tela, ktoré má približne 37 stupňov. Avšak pre mozog nie je prehrievanie zdravé. Rovnako ako procesor počítača, dokáže aj mozog vysoká teplota poškodiť. Starším ľuďom sa pritom mozog zahrieva intenzívnejšie ako mladším. Preto je vcelku zdravé nechať mozog pravidelne oddychovať a ako sa ľudovo povie, schladiť si hlavu.

Moderný spôsob života ničí mozog

Stres a požiadavky kladené na moderného človeka môžu byť škodlivé pre prefrontálny kortex mozgu a spôsobiť frontálnu únavu. Teda stav, ktorý robí ľudí zraniteľnejšími voči duševným poruchám. V minulosti bolo menej duševných ochorení ako dnes, hoci sa nám zdá, že žijeme modernejšie a lepšie časy. Náš mozog trpí permanentnou únavou a tým pádom sa ľahšie poškodí. Ak tomu chcete zabrániť, existuje terapia. Skúmajte nové jedlá, umenie, hudbu a najmä prírodu. Odporúča sa aj sociálna interakcia. Rozprávajte sa, pýtajte sa a komunikujte s ľuďmi. Mimo sociálnych sietí a naživo.

Mozog komprimuje dáta

Podobne ako počítač dokáže skomprimovať príliš veľké súbory. Je to preto, aby mohol ľudský mozog pracovať efektívne. Preto ignoruje relevantné údaje a sústreďuje sa výlučne na informácie týkajúce sa úlohy, ktorú práve vykonáva. Podľa neurovedcov si mozog osvojí tunelové videnie alebo maximalizuje výkon a zároveň minimalizuje energiu pomocou kompresie údajov. Preto sa niekedy stáva, že neviete, či ste zamkli dvere pri odchode z domu, alebo ste vypli svetlo, či žehličku. Mozog totiž skomprimoval dáta a sústreďoval sa len na to hlavné. Ostatné robil automaticky, ale nezaznamenáva plnú kvalitu deja. Preto sa niekedy potrebujete vrátiť, aby ste si boli istý, že ste naozaj na nič nezabudli.

Mozog miluje prekvapenie

Mozog je zvláštny tým, že miluje stále niečo nové. Vďaka tomu sa rozrastajú jeho nervové dráhy. Nuda so stereotypom ho zabíjajú a ničia. Skenovanie ľudského mozgu magnetickou rezonanciou odhalilo, že ľudia získavajú potešenie z neočakávaných udalostí. Najmä prekvapenia vyvolávajú silné odozvy. Ak sú príjemné, spôsobujú nával dopamínu, ktorý rozžiari nucleus accumbens ako vianočný stromček. A vďaka tomu sa cítime naozaj šťastní.

Horory ovplyvňujú mozog

Zistilo sa, že mozog sa nerád bojí osamote. Vedci pochopili, že diváci hororových filmov hľadajú vzrušenie zo strachu, ale zároveň zámienku na socializáciu pri sledovaní strašidelných filmov. Zdá sa teda, že mozog je v stresových situáciách pripravený na spoluprácu. Navyše horory nie sú pre nás zlé. Ukázalo sa, že zavedenie náhlych a neočakávaných strašidelných šokov stimulovalo oblasti mozgu spojené so spracovaním emócií, vyhodnocovaním hrozieb a rozhodovaním, čo umožnilo rýchlu reakciu. Dobrý horor je pre mozog tak vlastne tréningom. A aj spoločenskou udalosťou, pretože málokto skutočne pozerá horory, na rozdiel od iných filmov, osamote.