MENU
Menu
zdroj: Public Domain
a

Zdravie Krvavé dejiny chirurgie: Aký je pôvod zákrokov, ktoré sa dnes vykonávajú bežne?

Operácia je taká bežná záležitosť, že keď vám lekár oznámi, že ju potrebujete, už to ani veľmi neriešite. Ak ste ale niekedy uvažovali, ako vyzerali prvé operácie, niektoré z nich vám prinášame v tomto článku.

Prvá apendektómia - odstránenie slepého čreva
Apendicitída patrí medzi najčastejšie brušné príhody. Ide o akútny zápal slepého čreva, stav, pri ktorom apendix opuchne, zapáli sa a vyplní hnisom. Ak nedôjde k liečbe, hnis sa vyleje do brušnej dutiny, a to môže mať smrteľné následky. Tento zdravotný neduh prvýkrát zdokumentoval už v roku 130 Galenos vo svojich anatomických spisoch. Avšak až do roku 1711 medicína nepoznala konkrétne príčiny. Popísal ich až nemecký chirurg Lorenz Heister. V roku 1735 doktor Claudius Amyand vykonal prvú apendektómiu 11-ročnému chlapcovi, ktorý prehltol špendlík a ten sa mu zapichol do slepého čreva. Okrem toho chlapec trpel slabinovou  prietržou, ktorú Amyand zároveň zoperoval popri apendektómii. Trvalo ďalších 24 rokov, kým sa apendektómia použila ako štandardný spôsob liečby zápalu slepého čreva.

Prvá trepanácia - operácia mozgu
Okolie mozgu je popretkávané množstvom ciev, ktoré pri úraze hlavy môžu prasknúť. Krv, ktorá zaleje mozog, zvyšuje vnútrolebečný tlak - tento stav je známy ako subdurálny hematóm. Ak sa situácia nerieši, tlak spôsobí poškodenie mozgu, čo môže viesť až k smrti. Pri liečbe lekári do lebky vyvŕtajú malú dierku, ktorá umožní odtok krvi, ide o tzv. tlakový ventil. Procedúra sa nazýva trepanácia. Aj keď to znie ako moderné riešenie, lekári túto formu operácie praktizujú už päťtisíc rokov. Vedeli ste, že až desať percent všetkých lebiek z obdobia neolitu malo takéto dierky? Nie vždy však trepanácia slúžila ako medicínsky postup. V južnom Rusku napríklad našli dvanásť ľudských lebiek z doby medenej, ktoré mali otvory na rovnakom mieste. Žiadna z nich nevykazovala známky traumy, čo naznačuje, že v čase operácie boli všetci zdraví. Antropológovia dospeli k záveru, že išlo o rituálne vŕtanie dier. Nič to ale nemení na fakte, že už pred tisíckami rokov lekári vedeli, že uvoľnenie tlaku z lebky môže človeku zachrániť život.

Prvá biopsia
Hoci termín biopsia (odobratie vzorky tkaniva na vyšetrenie) ako spôsob diagnostikovania pacienta, najčastejšie s dutou ihlou, prvýkrát použil v roku 1879 Ernest Besnier, lekári odobratie vzoriek praktizovali už v 10. storočí. Prvú biopsiu vykonal lekár Abú Al-Zaháví (tiež známy ako Albucasis), ktorý žil v rokoch 936 až 1013. Práve on použil dlhú ihlu na vyšetrenie tkaniva zo štítnej žľazy. Albucasisove spisy obsahovali podrobné opisy jeho nástrojov, ktoré poukazujú na to, že použil prvé duté ihly, ktoré v medicíne slúžia dodnes - od biopsií a injekcií až po odbery krvi.

Prvý úspešný cisársky rez
Narodenie dieťaťa cisárskym rezom bolo v minulosti možné len vtedy, keď matka zomrela. Iba v takom prípade dokázali zachrániť dieťa. Cisárskych rezov sa od staroveku uskutočnilo naozaj veľa. Avšak taký, pri ktorom by zároveň prežili matka i dieťa bol až donedávna  „svätým grálom“ operácií. Prvá úspešná operácia sa odohrala v Amerike v roku 1794. Elizabeth Bennettová mala ťažký pôrod, preto požiadala lekárov, aby vykonali cisársky rez a dieťa zachránili. Lekári to však odmietli, pretože sa obávali, že by počas neho určite zomrela. Preto sa pôrodu ujal jej manžel Jesse Bennett a napriek rizikám „cisarák“ vykonal. Bol prvý v histórii, komu sa podarilo zachrániť dieťa i matku. Dnes sa jedna tretina všetkých detí v USA narodí práve vďaka cisárskemu rezu.

Prvá cholecystektómia - odstránenie žlčníka
Žlčník je malý orgán tesne pod pečeňou. Zodpovedá za ukladanie a výdaj žlče vyprodukovanej v pečeni po jedle, aby pomohol tráviť tuk. V zriedkavých prípadoch môžu vzniknúť problémy, napríklad žlčové kamene, infekcie alebo dokonca rakovina. Práve tieto ťažkosti trápili pacientov Karla Langenbucha, berlínskeho lekára koncom 19. storočia. Aby pomohol pacientom, bol ochotný rozrezať svoje brucho a „pozrieť“ sa do svojho žlčníka. Pacientom, ktorým vyčistil žlčník od kameňov sa však uľavilo len na chvíľu, preto sa rozhodol vyrezať žlčník úplne. Výsledok jeho operácie bol veľmi neistý, za čo ho kritizovali mnohí kolegovia. Preto prvú operáciu vykonal najskôr na mŕtvom pacientovi a nakoniec v roku 1882 odstránil žlčník živému pacientovi, ktorý trpel žlčníkovými kameňmi 17 rokov. Pacientovi sa neuveriteľne uľavilo a cholecystektómia bola na svete. Dnes ide o druhý najbežnejšie vykonávaný operatívny postup.