Dieťa sa podľa Zdravia narodí ako nepopísaná kniha a všetko, čo sa okolo neho deje nasáva ako špongia. Vzorce správania neskôr začne zrkadliť.

Deti sú naše poklady, naše všetko a nadovšetko ich milujeme. Rodič sa ku kriku uchýli z dôvodu únavy, preťaženia či frustrácie. Pocit, že sa veci vymykajú kontrole je stresujúci a keď sa k tomu pridá ešte čosi navyše, dokáže emočne vybuchnúť. Spúšťačom môže byť čokoľvek, aj maličkosť, či sa dieťa obleje, zle si obuje topánky, alebo popíše stenu. Za normálnych okolností si rodič malé neúspechy detí s nimi racionálne vysvetlí. Avšak emócie sú veľký pán.

Väčšina rodičov nekričí vedome. Strácajú kontrolu nad svojim temperamentom a slovami, keď sú unavení a vidia, že ich úlohy nemajú konca. Krik na dieťa sa vtedy zdá byť ľahké a rýchle východisko, pretože je málo pravdepodobné, že sa deti budú hádať alebo odvrávať. Bohužiaľ, má to svoje následky.

Američania majú dokonca prieskum, ktorý uskutočnil Pew Research Centre a v ňom zistili, že byť rodičom je pre mnohých únavné a stresujúce. Prieskumu sa zúčastnilo necelých 4 tisíc amerických rodičov s deťmi mladšími ako 18 rokov. Odhalil, že až 41 percent sa cíti unavených a 29 percent rodičov zažíva stres neustále, alebo väčšinu času. To v konečnom dôsledku naznačuje, že rodičia sú často vyčerpaní a čelia obrovským emóciám, čo prispieva k ich frustrácii a kriku na vlastné deti aj za drobné neúspechy.

Krik pritom neovplyvňuje len deti, rodičia môžu pociťovať jeho vedľajšie účinky na sebe a to vrátane fyzických príznakov napätia na hrudi, tráviacich ťažkostí, zvýšenej srdcovej frekvencie, zrýchleného dýchania a úzkosti.

Kričanie na deti je krutý spôsob vyžiadania ich disciplíny.
Kričanie na deti je krutý spôsob vyžiadania ich disciplíny.
Zdroj: Shutterstock

Kričanie na deti je krutý spôsob vyžiadania ich disciplíny a môže mať na ne hlboký negatívny psychologický vplyv, ktorý sa prejaví postupne.

Ako pôsobí krik na deti a čo urobiť, keď to na nás príde? Čítajte ďalej...