Životodarnú moc zázvoru, presnejšie povedané podzemku zázvoru lekárskeho, poznali <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/zdravie/posilni-imunitu-ale-aj-plodnost-potesi-oci-aj-dusu-tuto-koreninu-majte-vzdy-ruke">podľa Záhradkára</a> naši predkovia už na prelome 17.&nbsp;a&nbsp;18. storočia. Najskôr ho používali hlavne ako korenie do pečiva, na pečené mäso alebo do guláša, postupom času z&nbsp;neho začali robiť čaj, limonádu, pridávať ho do piva, nakladať a&nbsp;využívať jeho mnohostranné liečivé účinky. V&nbsp;Indii a&nbsp;Číne, odkiaľ zázvor pochádza, sa využíva pri varení a&nbsp;v&nbsp;liečiteľstve už viac ako tritisíc rokov.

Zázvor podporuje prirodzenú obranyschopnosť ľudského organizmu a&nbsp;je to účinný liek proti chrípke a&nbsp;nádche. Vo forme čaju pôsobí aj ako účinná prevencia chrípkových ochorení, čo platí aj pri črevnej chrípke. Okrem toho má výborné antiseptické, protihorúčkové a&nbsp;protizápalové vlastnosti, uľavuje aj pri bolestiach hlavy, rovnako ako pri žalúdočných nevoľnostiach a&nbsp;morskej chorobe. V&nbsp;ľudovom liečiteľstve sa používa na posilnenie imunity, ale aj plodnosti a&nbsp;sexuálneho života. Okrem toho podporuje dobré trávenie a&nbsp;podľa mnohých má pozitívny vplyv aj pri liečbe rakoviny. Dôvodov, prečo zaradiť zázvor do svojho jedálnička, je teda viac ako dosť. Ak si ho vypestujete sami bez chemických hnojív a&nbsp;postrekov, bude na vás jeho blahodarná sila pôsobiť dvojnásobne.

Zázvor je vyšľachtená tropická trvalka a&nbsp;voľne v&nbsp;prírode nerastie. Začať ho pestovať je vhodné práve v&nbsp;tomto ročnom období, ale na úrodu si budete musieť počkať do jesene. Pokiaľ ho budete pestovať v&nbsp;záhrade, jeho podzemky treba vykopať zo zeme skôr, ako ich zničia mrazy. Čerstvý koreň zázvoru je dnes bežne dostupný v&nbsp;každom zelovoci alebo supermarkete. Keď si ho budete kupovať, vyberajte starostlivo a&nbsp;siahnite po tom správnom kúsku. Na sadenie sa hodia lesklé a&nbsp;nezoschnuté odnože, najlepšie také, ktoré majú na konci žltý vydutý začiatok stvola alebo rovno pučiaci puk. Kúsok s&nbsp;výhonkom opatrne odrežte a&nbsp;nechajte rez dva alebo tri dni zaschnúť pri izbovej teplote, aby neskôr nechytil pleseň.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Potom môžete bez obáv prejsť k&nbsp;samotnému sadeniu. Zázvoru svedčia skôr širšie kvetináče, aby mali podzemky dostatok miesta na rozrastanie a&nbsp;aby ste rastlinu nemuseli zbytočne presádzať. „Najlepšie je navlhčiť substrát na izbové rastliny, prípadne zmiešaný s&nbsp;trochou rašeliny, a&nbsp;potom už môžete pripravený podzemok dať do kvetináča asi päť centimetrov hlboko tak, aby boli púčiky smerom nahor,“ hovorí milovníčka zázvoru a&nbsp;skúsená záhradníčka Jana Kopecká. Kvetináč je podľa nej dôležité umiestniť na teplé a&nbsp;svetlé miesto, ale nie na priame slnko. Ak je zázvor na niečo háklivý, je to príliš časté a&nbsp;intenzívne polievanie. Koreň je totiž dosť náchylný na hnitie a&nbsp;plesne. Preto sa oplatí dať na dno kvetináča aj malú vrstvu drenáže, aby prebytočná voda dobre odtekala. Na druhej strane, nenechajte odnože ani úplne vyschnúť.

O pár týždňov sa dočkáte prvých zelených výhonkov, ktoré sú pekné ako dekorácia a&nbsp;vzdialene pripomínajú exotický bambus. Väčšinou dorastajú do metrovej výšky, vo väčšom kvetináči sa môžu vytiahnuť ešte o&nbsp;pol metra viac. Keď zázvoru pripravíte ideálne podmienky a&nbsp;usmeje sa na vás aj trocha záhradníckeho šťastia, na výhonkoch sa vytvoria veľké ružovobiele alebo žltkasté kvety. Ak sa ich nedočkáte, nevešajte hlavu. V&nbsp;našich podmienkach sa totiž objavujú len ojedinele a&nbsp;podzemky zázvoru vám v&nbsp;kvetináči vyrastú tak či tak. Na jeseň obmedzte zálievku a&nbsp;nechajte kvetináč vysychať. Výhonky postupne vyschnú a&nbsp;nakoniec odpadnú. A&nbsp;to je presne čas na zber, pretože podzemok bude poriadne rozrastený. Väčšinu môžete využiť v&nbsp;kuchyni a&nbsp;zvyšok si budete môcť opäť zasadiť na jar.

„Prekvapilo ma, aké to nakoniec bolo ľahké a&nbsp;aká krásna izbová rastlina z&nbsp;toho bola. Rástlo to veľmi pekne, ale pri mojej spotrebe to nestačilo. Treba na to hlavne trpezlivosť, na môj vkus to trvalo dosť dlho,“ delí sa o&nbsp;svoje pocity z&nbsp;pestovania zázvoru Jana Kopecká a&nbsp;pridáva tip na jednu životodarnú zázvorovú pochúťku: „Vlani som skúšala zázvor kvasiť s&nbsp;cibuľou v&nbsp;slanom roztoku a&nbsp;chutilo to skvele, úplne ma to nadchlo a&nbsp;nebola v&nbsp;tom žiadna ďalšia chémia. Inšpiráciou mi bol web <a target="_blank" rel="noopener" href="http://skvaseno.cz">skvaseno.cz</a>.“ Janu Kopeckú na zázvore fascinuje predovšetkým to, že „z&nbsp;ničoho“ vyrastie rastlina vysoká až meter a&nbsp;pol.

Zázvor je možné úspešne pestovať aj v záhrade, ktorej dodá príjemný exotický nádych. Okrem sucha a&nbsp;prehnanej zálievky je citlivý na zimu, s&nbsp;jeho výsadbou preto radšej počkajte, kým nebude po „troch zamrznutých“. Už teraz môžete začať hľadať vhodné miesto, kam v&nbsp;lete nebude celý deň páliť slnko. Pripravený jarný podzemok s&nbsp;púčikom zasaďte päť centimetrov pod povrch skyprenej pôdy vylepšenej kompostom. Môžete ho vložiť voľne na záhon, ale aj do skleníka či fóliovníka. Pôda by vždy mala obsahovať dostatočné množstvo živín a&nbsp;mala by mať dobrú priepustnosť.

Tak ako v&nbsp;interiéri zálievku na jeseň najskôr obmedzte a&nbsp;potom úplne vynechajte. Po vyschnutí rastliny vás čaká zber. Kto je príliš nedočkavý, môže vlastnoručne vypestovaný zázvor ochutnať už asi po troch alebo štyroch mesiacoch od výsadby. V&nbsp;tom prípade odkryte hlinu, odrežte si potrebný kúsok, ranu starostlivo ošetrite dreveným uhlím, aby nezačala hniť, a&nbsp;zase zahrňte.

Kto raz príde pestovaniu na chuť a&nbsp;neodradí ho hneď prvý neúspech, okrem zázvoru si určite zasadí aj ďalšie rastliny. Obzvlášť príjemné sú voňavé a&nbsp;zdravé bylinky ako bazalka, tymian alebo koriander, každý pestovateľ v&nbsp;kútiku duše túži po vlastnoručne vypestovanej jarnej cibuľke, póre, stopkovom zelere, mrkve alebo cesnaku, čerešničkou na torte je úspešné vypestovanie vlastnej papriky alebo rajčín.

„Vždy som mal heslo, že zakaždým, keď prejdem záhradou, musím si z&nbsp;toho, čo si odtrhnem, urobiť polievku a&nbsp;čaj. Vždy tam na mňa čaká nejaký harmanček na čaj, kel, cesnak, určite aj ligur­ček na polievku,“ hovorí záhradník telom i&nbsp;dušou a&nbsp;predajca sadeníc s&nbsp;príznačným krstným menom Heřman Havelka. Zatiaľ čo v&nbsp;záhradke podľa neho väčšinou hrozí nedostatok vody a&nbsp;vyschnutie rastlín, pokiaľ ide o&nbsp;pestovanie doma, 90 percent chorľavých kvetov, ktoré mu do záhradníckeho obchodu donesú ľudia ukázať, ako chodia chorí k&nbsp;doktorovi, je preliatych. Najväčšími nepriateľmi rastlín sú podľa neho plesne a&nbsp;hubové choroby, živočíšni škodcovia ako vošky a&nbsp;spol. a&nbsp;neznalý a&nbsp;lenivý pestovateľ. „Predtým bola neznalosť taká, že si ju ľudia priznali a&nbsp;dali sa poučiť. Dnes je neznalosť internetová. Spočíva v&nbsp;tom, že si človek prečíta článok na internete, ktorý je plný nezmyslov, ale on trvá na tom, že prehltol všetku múdrosť, háda sa s&nbsp;vami a&nbsp;nedá si to za žiadnu cenu vyhovoriť,“ krčí ramenami a&nbsp;dodáva: „Internet je skvelá vec v&nbsp;tom, že tam môže ktokoľvek čokoľvek napísať. A&nbsp;šialená v&nbsp;tom, že ktokoľvek môže napísať čokoľvek, a&nbsp;nikto nikdy nespozná, že je to úplná hlúposť.“ Keď za pánom Havelkom príde do záhradníctva mamička s&nbsp;deťmi a&nbsp;chce radu, čo si majú doma zasadiť, aby sa to ratolestiam páčilo, radí jej, aby si zasiali hrach. Rastie rýchlo a&nbsp;každý deň je iný. Deti na tom zelenom neustále sa meniacom a&nbsp;rastúcom zázraku môžu oči nechať.