Jedlé divé buriny: Viete, aké účinky majú na človeka?

Trúfli by ste si zjesť MAK VLČÍ ? Zaraďte do jedálnička divé buriny z POLÍ

Nezvyčajné prísady z LÚK a POLÍ: 13 divých burín, ktorých sa netreba báť

Ako <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zahradkar.pluska.sk/okrasna-zahrada/neuverite-ale-aj-dive-buriny-su-jedle-tieto-kvety-posobia-nielen-ludske-zmysly">píše Záhradkár</a>, niektoré rastliny, bežne považované v&nbsp;záhradách za obťažujúce a&nbsp;nechcené buriny, nedávajte hneď na kompost. Mnohé majú liečivé účinky, sú bohaté na vitamíny, minerály a&nbsp;veľmi chutne sa dajú použiť aj v&nbsp;kuchyni. Každá z&nbsp;nasledujúcich rastlín predstavuje pre človeka iný benefit, či už pre výživné semienka, rastlinné farbivá, aromatické látky, alebo horčiny pôsobiace ako liečivo.

Listy štiavu lúčneho (Rumex acetosa) zberajte už v&nbsp; jarnom období. Neskôr, po odkvete, je možné využiť semená po upečení v&nbsp;rúre ako pochúťkový posyp na chlieb či šalát. Pečú sa krátko pri teplote približne 180 ºC, kým nestmavnú.

Vedeli ste, že pŕhľavu dvojdomú (Urtica dioica) možno konzumovať v&nbsp;jarnom, letnom aj jesennom období, a&nbsp; teda v&nbsp; každom rastovom štádiu? Semená sa tvoria na samičích rastlinách a&nbsp; sú k&nbsp;dispozícii počas celého vývinu rastliny.

Listy: Pred konzumáciou ich sparte preliatím horúcou vodou a následne ich môžete jemne opiecť.
Bylinková soľ: Môže obsahovať semená pŕhľavy dvojdomej, vňať zádušníka brečtanovitého a antibioticky pôsobiaci pamajorán obyčajný (oregano).
Semená: Ozvláštnite nimi pečivo, chlieb, placky, nátierky.

Všestranné využitie pŕhľavy

Barborka obyčajná (Barbarea vulgaris) patrí do čeľade kapustovité. Zberajú sa z&nbsp;nej nerozvinuté alebo len slabo rozvinuté súkvetia a&nbsp;v&nbsp;jeseni aj listy. V&nbsp;chuti je pikantná, hodí sa do polievok, mäsitých jedál, zemiakov či omeliet.

Biele kvety rebríčka obyčajného (Achillea millefolium) ozvláštnia mäsité pokrmy a&nbsp; horkasté látky zároveň pomáhajú dobrému tráveniu. Môžete nimi jedlo posypať alebo ich doň zapracovať a&nbsp; tepelne upraviť. Skúste si tiež pripraviť nekvasený chlieb (placky) s&nbsp;rebríčkom. Najlepší je ešte teplý z&nbsp;platne potretý olivovým olejom.

Kvety slezu (Malva) obsahujú slizovité látky, ktoré okrem toho, že pôsobia upokojujúco na sliznice, vyzerajú aj veľmi dekoratívne v&nbsp;šalátoch, na koláčoch a&nbsp;dezertoch. Jedlé sú však aj nezrelé semená tohto druhu, ktoré príjemne chrumkajú a&nbsp;majú jemnú chuť.

Listy skorocelu (Plantago) majú najväčšiu silu počas jari, ale aj v&nbsp; priebehu leta sa určite nájde jeden-dva mladé, ktoré vyrastajú zo stredu ružice. Okrem nich sa však dajú konzumovať aj nerozkvitnuté súkvetia, ktoré stačí jemne opiecť a&nbsp;pridať do jedla.

V&nbsp; minulosti bol mrlík dobrý (Chenopodium bonus-henricus) využívaný viac, no postupne ho do úzadia vytlačil kultúrne pestovaný špenát. Pre vysoký obsah vitamínov a&nbsp; minerálov však rozhodne stojí za to zaradiť ho opäť do jedálneho lístka a&nbsp;použiť ho v&nbsp; šalátoch aj obľúbených smoothies. Jedlé sú tiež semená.

Jeho výrazne červené okvetné lístky nie sú chuťovo vôbec výrazné, ale kvôli farbe sa používajú pri príprave lekváru, čaju, no zafarbiť nimi môžete aj bylinkové maslo, ktoré tak bude jemne purpurové.

No a&nbsp;možno vás prekvapí, že listy a&nbsp; kvety azda najväčšieho alergénu – paliny – (Artemisia) sú jedlé. Kvety sa hodia k&nbsp; jedlám z&nbsp;mäsa či zo zemiakov, samozrejme, vo vhodnej miere.