Je zdravší čaj, alebo káva? Vedci v tom majú jasno

Väčšina ľudí si už dnes bez šálky čaju či kávy nedokáže predstaviť život. Oba nápoje sa do Európy dostali krivolakými cestami – káva z Etiópie cez Jemen a arabský svet, čaj z Číny pre zmenu cez Severnú Ameriku a Rusko. Káva aj čaj obsahujú kofeín (teín), širokú škálu antioxidantov a majú povzbudzujúce účinky, voľba medzi nimi je preto zložitejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Úlohu tu hrajú najmä historické a kultúrne odlišnosti v rôznych krajinách aj naprieč spoločnosťou. Zatiaľ čo niektorí ľudia sa považujú za vášnivých milovníkov kávy, iní nedajú dopustiť na šálku čierneho, zeleného či akéhokoľvek iného čaju. Ako však vyplýva z výskumov, zlatou strednou cestou je pitie kávy ráno a dopoludnia, zatiaľ čo popoludní a v podvečer je vhodnejší čaj. Vo večerných hodinách by sme mali na oba nápoje zabudnúť – a nielen preto, že môžu spôsobovať nespavosť.

Čo sa týka kofeínu, obsahuje ho podstatne viac káva, čo môže byť na jednej strane výhoda v tom zmysle, že nás silnejšie a rýchlejšie povzbudí a citeľnejšie „nakopne“, ale aj tu platí – všetko s mierou. A to napriek tomu, že kofeín v primeranom množstve prináša ľudskému organizmu prekvapivo efektívnu ochranu pred mnohými chorobami. Rozsiahla porovnávacia štúdia vedcov Stanfordskej univerzity v Kalifornii prišla so zaujímavým zistením: ľudia, ktorí pravidelne vypijú tri až päť šálok kávy denne, majú v porovnaní s tými, ktorí kávu nepijú, takmer o tretinu vyššiu šancu, že sa vyhnú diabetu druhého typu...

Z výskumu ďalej vyplynulo, že káva pôsobí preventívne aj proti niektorým kardiovaskulárnym a neurodegeneratívnym ochoreniam, rakovine hrubého čreva, prostaty a obličiek, výrazne zlepšuje kog­nitívne funkcie a znižuje riziko depresií. „Jedna šálka kávy obsahuje priemerne 80 až 100 miligramov kofeínu, zatiaľ čo šálka čaju len približne 30 až 50 miligramov,“ hovorí profesor Christopher Gardner, expert na výživu z Centra prevencie a výskumu Stanfordskej univerzity a jeden zo spoluautorov štúdie. Zároveň však upozorňuje, že obsah kofeínu sa u jednotlivých odrôd a druhov často zásadne líši: „Kým čierny čaj ho obsahuje 48 miligramov, zelený len asi 29 miligramov a bylinné čaje sú úplne bez kofeínu.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

A v čom zázračná preventívna moc kofeínu spočíva? Podľa expertov spôsobuje zvýšenie sekrécie kyseliny soľnej v žalúdku (to je dôvod, prečo nám po káve tak chutí), ale zároveň jej pitie bráni gastritíde (zápalu žalúdočnej sliznice) a gastroenteritíde (infekčnému ochoreniu tráviaceho traktu). Štúdia vyvracia aj ďalší mýtus spojený s predpokladom, že káva dehydratuje organizmus. Nárazové pitie kávy síce mierne dehydratovať môže, ale pravidelné nie, pretože postupom času sa organizmus prispôsobí.

„Málo sa vie, že okrem tohto základného alkaloidu, kvôli ktorému sa káva pije, teda kofeínu, obsahuje viac ako dvetisíc ďalších aktívnych látok, medzi ktorými sú významné antioxidanty. Takže v odporúčaných štyroch až šiestich šálkach je toľko antioxidantov, koľko zodpovedá antioxidačnej aktivite štvrť kilogramu čerstvého ovocia,“ vysvetľuje prednosta Internej kliniky 3. lekárskej fakulty UK a Thomayerovej nemocnice v Prahe a veľký ctiteľ kávy doc. MUDr. Pavol Kohút, Ph.D. „Nechcem hovoriť, aby sme nahradzovali ovocie kávou, ale ten antioxidačný potenciál tam skutočne je,“ dodáva s úsmevom.

„S kofeínom to nie je také jednoduché, ako to vyzerá. Funguje u neho totiž paradox lieku a jedu: v primeranom množstve pomáha naozaj značne, ale v príliš veľkom množstve môže závažne uškodiť,“ varuje však Frank Hu, profesor epidemiológie a zdravej výživy na Harvardovej univerzite verejného zdravia. Zdôrazňuje v tejto súvislosti, že tolerancia kofeínu je u každého človeka iná a predávkovanie rozhodne nie je dobré podceňovať. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza ako maximálnu odporúčanú dennú dávku štyri až päť šálok kávy. Najlepšie to asi pozná každý z vlastnej skúsenosti: keď to s kávou z nejakého dôvodu preženieme, zmenia sa jej výhody na problémy.

Vo väčšom množstve môže spôsobovať žalúdočnú nevoľnosť, prekyslenie alebo hnačku. Hrozí tiež rýchle vyplavenie hormónov kortizolu, epinefrínu a norepinefrínu, ktoré namiesto povzbudenia vyvolávajú pocit stresu. Preto sa po dni, keď pijeme proti únave jednu kávu za druhou, cítime ešte unavenejšie a nemôžeme zaspať. Príčinou je väčšinou zrýchlený alebo nepravidelný srdcový pulz, zvýšený krvný tlak a pocit napätia. Nasledovať môžu dokonca pocity úzkosti a tras, v niektorých zaznamenaných prípadoch viedlo predávkovanie kofeínom aj k epileptickým záchvatom.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aj to býva jednou z príčin, prečo sa niektorí ľudia rozhodnú piť namiesto kávy čaj, ktorý nie je tak silno nabitý kofeínom ani taký kyslý ako káva. Navyše ho môžeme vypiť viac bez toho, aby sme sa museli báť nepríjemných vedľajších účinkov. „Hlavný rozdiel je ten, že káva vás povzbudí oveľa viac, okamžite, ale len nakrátko – pol alebo trištvrte hodiny, zatiaľ čo pôsobenie čaju je pozvoľnejšie, dostavuje sa až po nejakej chvíli a trvá trikrát až štyrikrát dlhšie,“ zdôraznil profesor Christopher Gardner v rozhovore pre americký server Insider.com. Je to zásluha aminokyseliny s názvom L-theanín, ktorá má schopnosť metabolizovať v krvi kofeín v dlhšom časovom úseku v dôsledku čoho ľudské telo a myseľ prijímajú vyváženejšie a prirodzenejšie, než je to pri káve.

Zatiaľ čo čierny čaj obsahuje viac kofeínu ako zelený, v prípade obsahu L-theanínu je to naopak. Vedci navyše zistili, že L-theanín upokojuje myseľ a dokáže navodiť stav uvoľnenia bez pocitu ospalosti. Preto pozitívne pôsobí ako prevencia proti depresiám, fóbiám, telesnej únave, bolestiam hlavy, svalov a krku, reume, nespavosti, astme či cukrovke. „Z našej štúdie vyplynulo, že pomáha uvoľňovať myseľ, takže zrýchľuje reakcie a zlepšuje pozornosť a schopnosť učenia, navyše navodzuje pocity pohody, pretože uvoľňuje mozgové neurotransmitery dopamín a serotonín,“ doplnil Christopher Gardner.

Čaj tak má dve zdanlivo protichodné schopnosti – myseľ a emócie zároveň povzbudzuje aj upokojuje. Navyše dokáže spoľahlivo uhasiť smäd a zavodniť organizmus bez negatívnych vedľajších účinkov. „Čaj je vskutku unikátny a nevšedný nápoj, ktorý nebol nadarmo považovaný za liečivý a zázračný. S ľudským telom a mysľou dokáže skutočne zázraky, a to aj vďaka viac ako štyrom stovkám vonných zložiek navodzujúcich upokojenie mysle na podobnom princípe, na ktorom je založená aromoterapia,“ opísal klinický profesor neurológie z Kalifornskej univerzity Matthew Chow.

„Napriek nesporným povzbudzujúcim účinkom dokáže upokojiť myseľ, zlepšiť koncentráciu a schopnosť sa učiť. Niekoľko francúzskych a čínskych štúdií z posledného obdobia okrem toho preukázalo, že čaj nekomplikuje trávenie, ale naopak mu pomáha...“ Ďalšou blahodarnou súčasťou čaju je niekoľko polyfenolov, čo sú – podobne ako pri káve – antioxidanty, chrániace bunky pred nežiaducimi zmenami. Spomaľujú proces starnutia a tým pomáhajú organizmu brániť sa proti chorobám srdca, mŕtvici, vzniku krvných zrazenín a dokonca aj proti zhubnému bujneniu. Kvalitný čaj ich obsahuje oveľa viac ako káva. Má tiež antibakteriálne, dezinfekčné a antiseptické účinky, čo oceníme pri bolesti v krku, kašli, chrapote, ale aj pri hnačke, črevných problémoch, horúčke alebo zimnici.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ďalším antioxidantom, hojne obsiahnutým najmä v zelených čajoch, ktoré neprešli procesom fermentácie, je látka katechín. Má vedecky overený preventívny účinok proti nádorovým ochoreniam a dokonca patrí medzi živiny, ktoré majú schopnosť zastavovať rakovinové bujnenie. Dokáže urýchliť regeneráciu organizmu po náročnej fyzickej alebo duševnej aktivite a spomaliť viditeľné príznaky starnutia (napríklad stav pleti), môže pomôcť pri liečbe psoriázy a urýchliť hojenie jaziev.

Katechín navyše spaľuje tuky, pretože zvyšuje energetický výdaj a ovplyvňuje aj chuť do jedla. Výrazne pozitívne účinky boli preukázané aj pri prevencii a liečbe Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. V posledných rokoch vedci aj lekári poukazujú na takzvaný ázijský paradox: hoci je v tejto časti sveta hojne rozšírené fajčenie cigariet, úmrtnosť na rakovinu a kardiovaskulárne choroby je pomerne nízka, čo je pripísané práve hojnému pitiu zeleného čaju.

Nie je to tak dávno, keď u nás ľudia používali slovo „čaj“ nie pre nápoj z listov čajovníka, ale pre čaje ovocné a bylinkové – čiastočne preto, že pravý čierny alebo zelený čaj pre nich boli nedostupné. Doma pripravené podľa receptov našich prababičiek a babičiek z vlastnoručne nazbieraných byliniek, listov, plodov alebo kvetov rastlín a stromov sú však pravému čaju dôstojnými konkurentmi. Vzhľadom na to, že ovocné čaje z hypermarketov podľa zistení hygienikov až príliš často obsahujú koktail z dvoch i viacerých pesticídov a ich chuť je až na výnimky upravená chemickými prídavkami, sú domáce bylinkové a ovocné čaje vítanou alternatívou najmä v pitnom režime detí a starších ľudí.

„Zapojme včas svoje deti a nadchnime ich pre vôňu domácich čajov. Zoberme ich so sebou do záhradky, aby sa naučili natrhať si bylinky alebo plody na sušenie. Môžu to byť šípky s vysokým obsahom vitamínov, ibištek alebo sedmokrásky, ktoré krásne vyzerajú a majú čistiace schopnosti, môže to byť medovka, žihľava, materina dúška, rakytník alebo mäta,“ odporúča výživová expertka Margit Slimáková. Dôležité je podľa odborníčky učiť deti odmalička piť nesladené čaje, pretože inak si vypestujú na cukre závislosť a čoskoro vymenia sladené čaje za presladené bublinkové nápoje, ktoré majú najväčší podiel na epidémii detskej obezity.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Preč sú časy, kedy sa čaju pripisovali takmer zázračné účinky, zatiaľ čo pitie kávy bolo považované za zlozvyk. Autor týchto riadkov má ešte v živej pamäti, ako babička hrešila starého otca, kedykoľvek ju poprosil, aby mu uvarila „poriadnu kávu“. „Ty nie si normálny, človeče, piješ takých smrťákov, ty tu dlho nebudeš. Pukne ti z toho srdca, daj si radšej harmančekový čaj,“ durdila sa a schválne chudákovi dedovi dala do veľkého hrnčeka len jednu jedinú čajovú lyžičku kávy, ktorú predtým namlela v dráždivo voňavom medenom mlynčeku. Považovať pitie kávy za odsúdeniahodnú a zdraviu nebezpečnú záľubu pritom bolo v mnohých českých rodinách bežné ešte pred niekoľkými rokmi. Aj samotní lekári pred pravidelným pitím kávy varovali a pristupovali k nemu podobne ako k závislosti na nikotíne alebo alkohole.

„Káva bola odvtedy, keď prvýkrát prišla do Európy, čo už je nejakých 200 alebo 300 rokov, opradená mýtmi o škodlivosti a považovaná za diablov nápoj. Jednak preto, že pochádza z arabskej, teda cudzej kultúry, a tiež preto, že s jej popíjaním bolo spájané vysedávanie v kaviarňach, fajčenie a ničnerobenie,“ hovorí primár Pavel Kohout, ktorý považuje potláčanie falošných mýtov o škodlivosti kávy za svoje životné poslanie. „Dnes už našťastie panuje zhoda v tom, že rovnako ako pri pití čaju nejde o zlozvyk, ale o zdravotný benefit.“

AUTOR: Ondřej Mrázek, týždenník kvĕty