MENU
Menu

Zdravie Desivé svedectvá ľudí, ktorí trpia spánkovou paralýzou

Nemôžete sa pohnúť. Cítite na prsiach tlak a ťažko sa vám dýcha. Na okraji tmavej izby vidíte nejasný tvar. Uvedomíte si, že je to dieťa. Okamžite vás zbadá a vy chcete kričať. Nedá sa, z úst vám vychádza len slabý šepot. Dieťa sa začne plaziť vaším smerom.

Desivé svedectvá ľudí, ktorí trpia spánkovou paralýzou
Predpokladá sa, že až 40 percent ľudí niekedy zažilo spánkovú paralýzu. Vzniká, keď sa sa človek náhle preberie z REM fázy spánku. Telo je v nej v podstate paralyzované, no človek po prebudení dokáže vnímať. Ani veda ale nepomôže vyrovnať sa so strašnou nočnou morou, ktorá sa vám odohráva priamo pred očami.

Nasledujúce príbehy sú spoveďami ľudí, ktorí spánkovú paralýzu zažili. Ako asi predpokladáte, sú poriadne desivé.

Vrahyňa
Psychológom sa podarilo zistiť, že jednou z hlavných príčin spánkovej paralýzy je alkoholizmus. Nemenovaný 35-ročný muž, ktorý sa už dlhú dobu snaží so závislosťou na alkohole bojovať, to môže potvrdiť. Takmer každú noc totiž prežíva tú istú strašnú halucináciu.

„Budím sa uprostred noci a nedokážem sa pohnúť. Po pár sekundách si uvedomím, že vedľa mojej postele stojí žena. Je to vždy rovnaká žena, no čím dlhšie tieto nočné mory mám, tým je agresívnejšia. Zdá sa mi, že ma škrtí, a pritom mi vraví, že ma zabije. Trvá to asi päť minút a potom už nedokážem zaspať. Kvôli tomu som začala zasa piť."

Vidíš ma?
Myšlienka na to, že deti sú schopné vraždiť, dokáže vystrašiť každého dospelého človeka. Zažiť ale realistickú nočnú moru, v ktorej hrá hlavnú úlohu malý chlapec, môže spôsobiť aj spontánne uvoľnenie zvierača.

Desivé svedectvá ľudí, ktorí trpia spánkovou paralýzou
„Stáva sa mi to párkrát týždenne, no len raz som sa vydesil natoľko, že som počas ďalšej noci nechcel zaspať. Ležal som v posteli so zatvorenými očami a zrazu som počul chlapca, ktorý sa ma pýtal, či ho vidím. Neprekvapilo ma, že sa neviem pohnúť, bol som na to zvyknutý. Oči som ale otvoriť dokázal a zbadal som, ako ten chlapec stojí pri nohách postele.

Opýtal sa ma rovnakú otázku. Zavrel som oči a snažil sa sám seba prebudiť, no nedarilo sa mi to. Vedel som, že ide iba o sen, no zdal sa byť celkom skutočný. Po celú tú dobu mi chlapec kládol rovnakú otázku a jeho hlas sa stále prehlboval. Niečo sa mi obtrelo o rameno a zrazu bola jeho tvár len centimetre od mojej. Zreval na mňa odporným hlasom, či ho vidím, a vtom sa mi podarilo prebudiť," hovorí študent Adam.

Kostlivec

Emma zažíva spánkovú paralýzu už dva roky. Väčšinou počas nej vidí tmavé postavy niekde na konci izby. Jeden z jej zážitkov sa ale od tých ostatných líši.

Desivé svedectvá ľudí, ktorí trpia spánkovou paralýzou
„Ležala som chrbtom k dverám, keď som cítila, akoby niečo dvíhalo moju perinu. Ľahlo si to priamo za mňa. Nedokázala som sa otočiť. Jednou rukou ma to objalo okolo pása a dýchalo mi na krk. Prirovnala by som to k štekleniu, ale prstami bez mäsa, akoby išlo o kostlivca. Nemohla som nič robiť, iba ležať s búšiacim srdcom. Potom to prehovorilo: „Ešte nie, ešte nie si pripravená. Vrátim sa, keď budeš." Krátko na to som sa prebudila.

Červená izba
Mnohí ľudia si na spánkovú paralýzu zvyknú, a hneď, ako sa dostaví, snažia sa prebudiť. Nie vždy sa im to ale podarí. Michal by o tom vedel povedať svoje.

„Vždy to začína rovnako: tieň sa plazí nahor po stene. Postupne sa mení na vysokého chudého muža bez tváre. Namiesto očí má len šumenie, presne také, aké vidíte v televízii po skončení vysielania. Potom sa začne približovať. Šumenie, ktoré plní izbu, sa postupne zosilňuje.

Keď príde až ku mne, chytí ma za hlavu a vrieska mi do tváre neartikulované slová. Svetlo v izbe sa zrazu začne meniť na červené a ruky toho muža sa premenia na gule s ostňami, ktorými si začne šúchať tvár a krk. Potom, bez varovania, mi jeden z ostňov vrazí do krku. Hneď na to sa prebudím. Väčšinou sa mi darí zobudiť skôr, bohužiaľ nie vždy."

Autor: Noel

 

DISKUSIA
5.10. 2015 8:00
Diskusia