Čo sa deje v mozgu v momente smrti? TOTO vedcov prekvapilo

Vedci zistili, čo sa deje v mysli v momente smrti. Toto ich prekvapilo

Vedci zistili, čo sa deje v mozgu v momente smrti. Toto nečakali

Nová štúdia medzinárodného tímu neurológov, ktorá bola publikovaná v odbornom časopise <a href="https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fnagi.2022.813531/full" target="_blank" rel="noopener">Frontiers in Aging Neuroscience</a>, naznačuje, čo prebieha v mozgu tesne pred a po smrti. TASR o tom informovala na základe správy stanice Sky News.

Mozog môže byť podľa ich zistení aktívny nielen pri umieraní, ale ešte nejaký čas po smrti. Je dokonca možné, že mozog je priamo naprogramovaný tak, aby celý tento proces koordinoval a riadil ho.

Americkým vedcom sa podarilo neúmyselne zaznamenať mozgovú aktivitu umierajúceho človeka. Išlo o 87-ročného pacienta z Estónska trpiaceho epilepsiou, ktorého mozog vedci skúmali pomocou EEG, keď náhle dostal infarkt a na mieste zomrel. Elektroencefalograf však naďalej zapisoval jeho mozgovú aktivitu počas, aj tesne po jeho smrti.

Vedci si následne všimli, že 30 sekúnd pred, aj 30 sekúnd po zastavení srdcovej činnosti došlo u pacienta k zmene v mozgových vlnách typu gama, ktoré sú spájane so sofistikovanejšími kognitívnymi funkciami mozgu.&nbsp;K podobným zmenám v mozgovej aktivite dochádza, keď sa človek sústredí, sníva, medituje, spomína si na niečo, či keď spracováva informácie.

Zaznamenanie týchto mozgových vĺn, ktoré sú známe odborne ako neurónové oscilácie, v momente smrti opäť nastoľuje otázku, či umieranie sprevádzajú spomienky na prežitý život, komentuje Sky News.

„Tieto zistenia spochybňujú naše doterajšie chápanie toho, kedy presne končí život," povedal hlavný autor štúdie Ajmal Zemmar, ktorý pôsobí ako neurochirurg na Louisvillskej univerzite v americkom štáte Kentucky. „Prostredníctvom generovania oscilácií spojených so spomínaním si mozog možno prehráva posledné spomienky na dôležité životné udalosti tesne pred našou smrťou," myslí si Zemmar.&nbsp;Nové zistenia môžu mať navyše vplyv aj na ďalší výskum o správnom načasovaní darovania orgánov, dodal.

Ide vôbec o prvú štúdiu svojho typu, ktorá sa navyše týka mozgu už ovplyvneného epilepsiou. Predstavuje však veľkú nádej, ktorá môže pripraviť pôdu pre ďalší výskum v tejto oblasti. Plánuje preto skúmať ďalšie prípady. „Z výskumu sa môžeme dozvedieť nasledujúce. Hoci naši blízki majú zatvorené oči a sú pripravení nás opustiť, ich mozog si možno prehráva niektoré z najkrajších okamihov, ktoré v živote zažili," zakončil Zemmar.&nbsp;