MENU
Menu

Zdravie Chyby v myslení, ktoré robíte aj vy: Skúste sa im vyhnúť

Ľudská myseľ je úžasná vec. Dokážeme ňou rýchlo spracovávať a vyhodnocovať obrovské množstvo informácií. Naše myslenie a poznanie, žiaľ, nie sú dokonalé a psychológia rozoznáva rôzne chyby, ktorých sa v posudzovaní vecí a situácií dopúšťame. Stávajú sa každému bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, inteligenciu alebo iné faktory. Nájdete sa v niektorých?

Chyby v myslení, ktoré robíte aj vy: Skúste sa im vyhnúť
Chyba pravdepodobnosti
Aj vy si myslíte, že pravdepodobnosť výskytu nejakého javu sa mení minulými udalosťami? Nuž, nie je to vždy pravda. Niektoré pravdepodobnosti sú vždy rovnaké. Napríklad pravdepodobnosť, že hodíte mincou a pristane hlavou hore je vždy 50 percent bez ohľadu na to, koľkokrát ňou hodíte a koľkokrát by za sebou dopadla na znak. Myslieť si, že pravdepodobnosť sa zmení, je predsudok, najmä pri hazardných hrách. Ak hodíte mincou a šesťkrát za sebou padol znak, aká je pravdepodobnosť, že zase padne znak? Väčšia, lebo sa tento jav už niekoľkokrát za sebou zopakoval? V žiadnom prípade nie! Ide o chybu myslenia a vyhodnocovania situácie, ktorú skresľujú predchádzajúce udalosti.

Detská psychopatka: Kvôli týraniu chcelo dievča zabiť malého brata

Reaktivita
Reaktivita je tendencia ľudí konať alebo sa javiť inak, keď vedia, že ich pozorujú. Mnohé firmy na túto tému uskutočnili výskumy. Napríklad začiatkom 20. rokov minulého storočia spoločnosť Hawthorne Works prišla so štúdiou týkajúcou sa toho, ako rôzne úrovne osvetlenia ovplyvňujú produktivitu pracovníkov. A zistili, že zmena svetla spôsobila prudký nárast produktivity! Lenže keď štúdia skončila, úroveň produktivity klesla na predchádzajúcu úroveň napriek tomu, že osvetlenie sa zmenilo. Dôvodom zvýšenia produktivity nebola zmena osvetlenia, ale vedomosť pracovníkov o tom, že ich počas štúdie pozorovali. Išlo o efekt reaktivity. Keď ľudia vedia, že ich pozorujú, sú motivovaní zmeniť svoje správanie, aby spravidla pôsobili lepšie. Preto od tohto zistenia výskumníci prihliadajú na reaktivitu ľudí a zohľadňujú ju vo výskumoch, aby výsledky štúdií neboli skreslené a negatívne neovplyvnili výsledky.

TEST: Kto rozbil vázu? Výber vinníka o vás veľa prezradí

Pareidólia
Pareidólia je psychologický jav, pri ktorom dochádza k dotváraniu vnímaných neurčitých alebo nezreteľných podnetov do zmysluplných obrazov za pomoci fantázie. Typickým príkladom je rozoznávanie tvárí, zvierat alebo iných objektov napríklad v tvare mrakov. Okrem vizuálnych pareidólií existujú tiež akustické, keď je zvukovému podnetu (nejaký zvuk zvieraťa alebo predmetu) prisúdené špecifické citoslovce alebo konkrétny význam. Bežnými príkladmi pareidólií sú oblaky v tvare dinosaurov, videnie Ježiša na nejakom predmete či tvárí na Marse. Na tomto princípe vznikol známy test Rorschachových škvŕn, kde sa pomocou pareidólií psychológ snaží preniknúť do mentálneho stavu testovaného človeka.

Hyperbolická zľava
Ide o tendenciu ľudí uprednostňovať menšiu okamžitú návratnosť pred väčšou, ale oneskorenou. Práve čas oneskorenia je dôležitý faktor pri rozhodovaní. Zjednodušene povedané, väčšina ľudí by sa dnes rozhodla získať 20 eur namiesto toho, aby čakali pol roka na 100 eur. Preferencia okamžitého uspokojenia je typickým prejavom nášho zmýšľania a je dôvodom, prečo máme toľko problémov pri šetrení na dôchodok, pri chudnutí alebo pri odvykaní od nezdravých návykov. Práve tento moment využívajú spoločnosti, ktoré nám ponúknu tovar s tým, že ho nemusíme zaplatiť pri nákupe, ale až o tri mesiace v splátkach. Rátajú s tým, že ľudia uvažujú tu a teraz a neriešia, čo bude o tri mesiace. Vidina dostať tovar dnes „zadarmo", vymaže našu racionalitu a schopnosť posudzovať, čo bude o pár mesiacov či na to budem mať a o koľko tovar preplatím. Tomuto efektu sa tiež vraví hyperbolická diskontácia.

Pozitíva smútku? Zrejme ani netušíte, ako pomáha

Eskalácia záväzku
Eskalácia záväzku je tendencia ľudí naďalej podporovať neúspešné snahy. Pri všetkých rozhodnutiach, ktoré musíme za život urobiť je logické, že niektoré z nich sú neúspešné. Vtedy je rozumné nepokračovať v nich a zvrátiť filozofiu nášho uvažovania. Lenže mnohí ľudia sa cítia zaviazaní držať sa svojho rozhodnutia a pokračovať v jeho realizácii aj napriek jeho zjavnému neúspechu. Napríklad, ak začnete podnikať, vložíte do podnikania polovicu vašich životných úspor. Po šiestich mesiacoch je zrejmé, že podnikanie nie je úspešné. Logické je, aby ste znížili straty a upustili od podnikania. Avšak kvôli „utopeným nákladom" sa cítite zaviazaní podnikať a investujete do projektu aj druhú polovicu úspor v nádeji, že ďalšie peniaze situáciu zvrátia. A tak prídete o všetko.

Placebo efekt
Placebo efekt nastáva, keď neúčinná látka, o ktorej sa predpokladá, že má liečivé vlastnosti, vytvára požadovaný účinok. Pri podávaní a testovaní liekov lekári pozorovali placebo efekt u ľudí, ktorí dostávali obyčajnú cukrovú tabletku na zlepšenie stavu ochorenia. Pre fungovanie placeba je zásadná viera pacienta, že mu podávaný liek môže pomôcť. Pretože psychika ovplyvňuje fyzický stav, viera a očakávanie pacienta v uzdravenie často skutočne prispejú k zlepšeniu zdravotného stavu. Štúdie napríklad potvrdili, že vplyvom pozitívneho očakávania začne telo niektorých pacientov produkovať hormóny a látky, ktoré naozaj prispievajú k zníženiu bolesti, navodeniu spánku či duševného pokoja. Placebo efekt lieku je vyšší, ak má liek výbornú povesť, je podaný autoritou, injekčne a je drahý. Na druhej strane, ak človek očakáva negatívne účinky lieku hovoríme o nocebo efekte.

DISKUSIA
26.11. 2019 20:00
Diskusia