Tipnite si, koľko ľudí má vo svojom tele cudzie bunky? Pravdepodobne každý z nás, no v obrovskej väčšine prípadov si to nikto ani nevšimne. Občas sa však tento takzvaný chimérizmus prejaví mimoriadne dramaticky – či už u ľudí, alebo u zvierat.

To, čo sa začalo ako lekárska záhada, sa napokon stalo jedným z prvých medializovaných prípadov kuriózneho medicínskeho javu. V roku 2002 odmietli americké úrady vyplácať materskú podporu dvadsaťšesťročnej Lydii Fairchildovej. Keď sa o ňu táto čerstvo rozvedená žena vo finančnej tiesni uchádzala, rutinné testy DNA ukázali, že nie je matkou svojich dvoch potomkov. Opakovanie testov tieto výsledky potvrdilo. Šokovaná žena však rázne namietala – deti podľa nej neboli ani adoptované, ani vynosené inou matkou.

Podozrenie, že Fairchildová sa dopustila zneužívania sociálnych dávok, viedlo k súdnemu procesu a hrozbe odobratia detí. Keďže bola žena tehotná, súd nariadil sledovanie jej pôrodu a odobratie vzoriek DNA novorodenca. Ani tentoraz sa DNA matky a potomka nezhodovala. K rozuzleniu prípadu došlo až potom, ako Fairchildovej právnik narazil v lekárskej literatúre na jav zvaný chimérizmus, pri ktorom jedno telo obsahuje gény, ba aj celé orgány viacerých jedincov. A skutočne, dodatočné vyšetrenia potvrdili, že Lydia bola chimérou. DNA detí, ktoré porodila, sa nezhodovala s jej DNA preto, že jej pohlavné orgány niesli bunky jej neidentického dvojčaťa, ktoré v počiatkoch embryonálneho vývinu absorbovala. V podstate porodila deti svojej sestre.

Chimérizmus v tejto podobe sa u ľudí podarilo zaznamenať iba v tridsiatich prípadoch. No keďže je často nebadateľný a v prípade spojenia identických dvojčiat prakticky nezistiteľný, predpokladá sa častejší výskyt. Môže sa prejaviť napríklad rôzne sfarbenými očami, prípadne odlišne tvarovanými alebo odlišne ochlpenými časťami tela. S určitosťou však vieme, že typ chimérizmu, pri ktorom sa v tele nachádza len hŕstka cudzích buniek – mikrochimérizmus, je celkom bežný. Možno ho zistiť u väčšiny žien, ktoré absolvovali aspoň jedno tehotenstvo.