Hoci je covid-19 najnovšia zo série rýchlo sa rozmáhajúcich infekčných chorôb spôsobených zvieracími vírusmi, ktoré prekročili medzidruhovú bariéru a&nbsp;infikovali ľudí, je isté, že nie je posledná. Mnoho nových infekčných ochorení sa na ľudí prenáša zo zvierat, teda má zoonotický pôvod. Napriek všeobecne prijímanému názoru, že tieto ochorenia pochádzajú z&nbsp;divých zvierat, väčšina zoonotických patogénov nebezpečných pre ľudské zdravie pochádza od domestikovaných zvierat chovaných na konzumáciu. Približne každé štyri roky sa objavia nové choroby zvieracieho pôvodu, proti ktorým nemáme imunitu ani vakcínu.

Nová správa tímu expertov z&nbsp;Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a&nbsp;ekosystémové služby (IPBES) uvádza, že bez opatrení na ochranu voľne žijúcich živočíchov bude dochádzať k&nbsp;častejším a&nbsp;horším pandémiám, než je tá súčasná. Autori správy pripomínajú, že takmer všetky známe pandémie doposiaľ spôsobil zoonotický prenos patogénu – teda presun zo zvierat na človeka. Okrem covidu-19 nebezpečné choroby spôsobené zoonotickými vírusmi zahŕňajú vtáčiu a&nbsp;prasaciu chrípku, ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) a&nbsp;rôzne typy hemoragickej horúčky vrátane eboly. Covid-19 je najmenej šiesta globálna pandémia od španielskej chrípky v&nbsp;roku 1918.

Odhaduje sa, že v&nbsp;súčasnosti existuje približne 1,7&nbsp;milióna neobjavených vírusov pri cicavcoch a&nbsp;vtákoch, z&nbsp;čoho 540-tisíc až 850-tisíc môže byť pre ľudí potenciálne nákazlivých. Kľúčovými „zásobníkmi“ patogénov s&nbsp;pandemickým potenciálom sú niektoré vtáky a&nbsp;z&nbsp;cicavcov najmä netopiere, hlodavce a&nbsp;primáty, ale aj hospodárske zvieratá. Medzi hrozbami, ktoré sa týkajú výskytu budúcich pandémií, odborníci spomínajú aj obchod s&nbsp;divými zvieratami a&nbsp;ich konzumáciu. Vedci v&nbsp;tejto súvislosti nevylučujú zvyšovanie rizika vzniku ďalších pandémií. Experti z&nbsp;IPBES hovoria, že súčasné stratégie zamerané na boj proti pandémii a&nbsp;jej prevenciu sú postavené na hľadaní vakcín a&nbsp;vývoji liekov. Ako veľkú chybu vidia to, že ľudstvo pristupuje absolútne ignorantsky k&nbsp;prevencii a&nbsp;znižovaniu rizikových faktorov.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Podľa odborníkov je jedným z&nbsp;najväčších epidemických rizikových faktorov súčasnosti bežný spôsob chovu hospodárskych zvierat. Mimoriadne nebezpečné sú veľkochovy, v&nbsp;ktorých sa chová veľká väčšina zvierat určených na konzumáciu. Tieto chovy zohrávajú pri šírení zoonotických patogénov dve úlohy: sú prostredníkom medzi divými zvieratami a&nbsp;ľudskou populáciou a&nbsp;miestom vzniku nebezpečných patogénov. Príkladom, keď prenos patogénov z&nbsp;divých zvierat na chovy túto pravdepodobnosť zvýšil tým, že sa vírus adaptoval na domestikované zvieratá, je vtáčia chrípka. Vírus, ktorý sa preniesol na hydinu, prešiel významnými zmenami a&nbsp;prispôsobil sa s&nbsp;cieľom šíriť sa a&nbsp;prežiť.

Veľkochovy sú pre veľmi vysokú hustotu a&nbsp;nízku genetickú rozmanitosť zvierat, ktoré v&nbsp;nich držia, výborným miestom na rapídne šírenie vírusov. Tento jav podporuje aj intenzívna produkcia, ktorá zvieratám spôsobuje chronický stres a&nbsp;v&nbsp;konečnom dôsledku oslabuje ich imunitný systém. Negatívne dôsledky konvenčnej živočíšnej výroby dobre znázorňujú štúdie vývoja patogénov pochádzajúcich z&nbsp;prasiat. V&nbsp;rokoch 1985 až 2010 narástla celosvetová produkcia bravčového mäsa o&nbsp;viac než 80 percent.

Počas tohto obdobia sa na prasacích farmách globálne identifikovalo 77 nových patogénov, z&nbsp;ktorých žiaden sa pred rokom 1985 u&nbsp;prasiat nevyskytoval. Osemdesiatdva percent týchto patogénov sa našlo v&nbsp;dvadsiatich krajinách s&nbsp;najvyšším podielom na produkcii bravčového mäsa vo svete. Minimálne pri jednom z&nbsp;týchto patogénov sa preukázalo, že je pre ľudí smrteľný. Podľa rôznych odhadov počas pandémie prasacej chrípky A/H1N1 v&nbsp;roku 2009 zomrelo celosvetovo stotisíc až 400-tisíc ľudí a&nbsp;ďalších 180-tisíc zomrelo na následky choroby.

V&nbsp;sedemdesiatych rokoch 20.&nbsp;storočia vznikol nový vedný odbor –&nbsp;ekológia infekčných chorôb. Jeho predstavitelia hovoria, že výskyt vírusov je dôsledkom ekologických zmien, že pandémie koronavírusov svedčia o&nbsp;problematickom vzťahu ľudí k&nbsp;zvieratám a&nbsp;neostáva nám nič iné, len sa naučiť predchádzať nepredvídateľnej budúcnosti. Prenos vírusov zo zvierat na človeka je hlavný zdroj nových vírusových infekcií 21.&nbsp;storočia.

Častejším kontaktom so zvieratami prichádzame do užšieho styku aj s&nbsp;ich vírusmi a&nbsp;patogénmi, proti ktorým naša imunita nie je vyzbrojená, a&nbsp;tak vznikajú nové vírusy. Ebola (1976) pochádza z&nbsp;netopierov, AIDS (1981) od opíc, choroba šialených kráv (1996) od hovädzieho dobytka, vtáčia chrípka (1997) od sliepok a&nbsp;sťahovavých vtákov, SARS-CoV (2003) od netopierov a&nbsp;cibetiek, MERS–CoV od tiav. Pri pomyslení na tropickú vírusovú infekciu nazvanú horúčka dengue, ktorú prenášajú komáre, vedcov desí predstava, čoho by sme sa mohli dočkať od hmyzu.

Vedci študujúci pandémie sa domnievajú, že to najhoršie nás ešte len čaká. Nedávna správa pre Svetovú zdravotnícku organizáciu uvádza, že existuje veľmi reálna hrozba rapídne sa šíriacej, vysoko smrtiacej pandémie respiračného ochorenia, ktorá by mohla zabiť 50 až 80 miliónov ľudí.

<em>„Globálna pandémia takýchto rozmerov by bola katastrofická. Spôsobila by rozsiahle škody, nestabilnosť a&nbsp;neistotu, na ktoré svet nie je pripravený. Musíme si byť vedomí toho, že dnes bojujeme len proti prejavom problému, nie proti jeho príčine,“</em> píše sa v&nbsp;správe. Obrovské úsilie a&nbsp;nasadenie zdravotníkov, epidemiológov a&nbsp;vedcov vyvíjajúcich vakcínu nanešťastie neprinesie trvalé výsledky, ak ich nebudú sprevádzať systémové zmeny v&nbsp;spôsobe, akým získavame a&nbsp;vyrábame jedlo.

Čakajú nás horšie pandémie? Odborníci hovoria jasnou rečou

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Čakajú nás horšie pandémie? Odborníci hovoria jasnou rečou

Súvisiace články

Muž s dierou v bruchu posunul medicínu o míle vpred, stratil však dôstojnosť

FOTO 7 potravín, ktoré nejesť surové: Čaká vás nadúvanie, bolesti i otrava

Riziko koronavírusu: Počas izolácie pribral 100 kilogramov

Pri kostole majú liečivú pôdu, vedci odhalili, že legenda je sčasti pravdivá

Super jednoduché tipy, ako byť zdravším mužom: Skúsite ich?

Pozrite sa po sebe do záchoda: 5 vecí, ktoré tam vyčítate o svojom zdraví

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás