Jeseň a&nbsp;zima, keď na nás útočia rôzne bacily, každý rok preveria stav obranyschopnosti nášho organizmu. Posledné roky, keď celý svet bojuje s&nbsp;pandémiou choroby covid-19, sa všetci ešte viac snažíme mať imunitu v&nbsp;čo najlepšej kondícii. Potravinové prostriedky na jej posilnenie tak kupujeme ostošesť. Pritom si môžeme vystačiť s&nbsp;tým, čo máme väčšinou bežne doma. Zdanlivo obyčajná zelenina nám môže pomôcť viac ako tabletky a&nbsp;navyše zodpovedá trendu posledných rokov: je regionálna a&nbsp;sezónna, bez éčok, farbív a&nbsp;akýchkoľvek pridaných látok.

„V&nbsp;jesennom čase prichádza reč na chren, cibuľu a&nbsp;cesnak. Pomáhajú ako prevencia respiračných chorôb. Fungujú však aj v&nbsp;začiatkoch problémov, ak už nastanú,“ hovorí bylinkárka a&nbsp;autorka webu <a href="http://www.bylinkovyraj.net" target="_blank" rel="noopener noreferrer nofollow">www.bylinkovyraj.net</a> Ing. Michaela Maťhová a pripomína, že nie nadarmo sa nazývajú prírodnými antibiotikami a antivirotikami. Silu prírodnej medicíny vyskúšala sama na sebe. Dlhé roky mala často nádchu a&nbsp;upchaté dutiny, aj jej malé dieťa bývalo často choré.

„Aj keď som vyskúšala rôzne medikamenty, ktoré poznáme z&nbsp;televíznych reklám, ani dcére nepomáhali. Ak pomohli, tak krátkodobo a&nbsp;problémy boli čoskoro späť. Nádcha sa jej vždy nekonečne vliekla a&nbsp;neraz prešla do zápalu stredoušia. Boli sme obe často na antibiotikách a&nbsp;ochorenie sa nám neustále vracalo. V&nbsp;jednej chvíli som už neverila, že sa to niekedy skončí. Začarovaný kruh,“ rozpráva, ako sa k&nbsp;bylinkám dostala. O&nbsp;ich pestovaní toho vedela veľa vďaka absolvovaniu odboru záhradnícke inžinierstvo na Mendelovej univerzite, ale ich zdravotné účinky a&nbsp;spracovanie si musela naštudovať.

„Začala som vyrábať prvé bylinkové produkty na problémy, ktoré nás trápili, v&nbsp;podobe sirupov, mastí, tinktúr, čajov a&nbsp;takisto som bylinky pestované a&nbsp;hlavne tie divorastúce začala zaraďovať do nášho jedálnička,“ opisuje s&nbsp;tým, že po čase jej protivné zápaly dutín úplne vymizli a&nbsp;jej dve deti sú dnes viditeľne zdravšie. Pre ľudí, ktorých trápia podobné problémy, spísala všetky svoje rady do e-knihy Zbavte sa zápalu dutín raz a&nbsp;navždy. Na jej webe nájdete množstvo ďalších rád a&nbsp;iné e-knihy o&nbsp;prírodnej ceste k&nbsp;silnejšej imunite.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aby sme účinne predchádzali klasickým jesenným problémom, nemusíme sa stať bylinkármi, chodiť po lúkach a hájoch a hľadať tie správne rastlinky. Naozaj nám môže pomôcť to, čo máme v špajze alebo v pivnici.&nbsp;„Cibuľa, cesnak aj chren obsahujú okrem iného silice a&nbsp;tie prirodzene pôsobia dezinfekčne a&nbsp;podporujú obranyschopnosť,“ potvrdzuje aj bylinkárka a arómoterapeutka Linda Mahelová. Upozorňuje, že tieto rastliny nám môžu pomôcť aj s trávením a zlepšujú stav ciev. Netreba stáť dlhé hodiny pri sporáku a&nbsp;variť v&nbsp;kotlíku čarovný odvar. Všetci traja bojovníci sú najúčinnejší v&nbsp;surovej podobe.

Do pol pohára medu vytlačte 5 citrónov (môže tam byť aj trochu dužiny, ale bez kôstok a kôry) a 7 strúčikov cesnaku. Dôkladne premiešajte. Užívajte čajovú lyžičku dvakrát denne – ráno a večer po jedle. Skladujte v chladničke, vydrží vám tak celú zimu.

KÚZELNÝ ELIXÍR ZDRAVIA PODĽA MICHAELY MAŤHOVEJ

„Napríklad cibuľa je vhodná pri prechladnutí a&nbsp;kašli. Stačí ju nakrájať na kolieska a&nbsp;posypať cukrom. Pustená šťava pôsobí proti kašľu, rovnaký účinok má čierna reďkovka. Takisto je dobré rozkrojenú cibuľu umiestniť do blízkosti postele v&nbsp;spálni. Dezinfikuje vzduch a&nbsp;pomáha dobrému dýchaniu,“ ukazuje Michaela Maťhová, že nejde o&nbsp;nič zložité. Rovnako chren stačí ­podľa nej len nastrúhať s&nbsp;jablkami a&nbsp;červenou repou a&nbsp;hneď máme pomocníka na riedenie hlienu.

„Aj cesnak je najúčinnejší v&nbsp;surovej podobe, určite je vhodné konzumovať ho spolu s&nbsp;nejakým pečivom alebo v&nbsp;nátierkach,“ pokračuje odborníčka s tým, že surový môže dráždiť žalúdočnú sliznicu.&nbsp;„Keby ich niekto neznášal surové, aj tepelná úprava je možná, napríklad v&nbsp;chladných dňoch je dobrá cibuľová polievka alebo chrenová omáčka fajn,“ upokojuje tých, ktorí na silno aromatické druhy zeleniny v&nbsp;surovej podobe nemôžu ani pomyslieť.

Linda Mahelová upozorňuje, že túto zeleninu je možné aj naložiť do vína alebo alkoholu na tinktúru a&nbsp;dávkovať niekoľko kvapiek. Nielen recepty na tieto prírodné životobudiče, ale aj mnoho rád o&nbsp;pestovaní, zbere, uchovávaní a&nbsp;spracovaní byliniek poskytuje na svojom webe <a href="http://www.lindamahelova.cz" target="_blank" rel="noopener noreferrer nofollow">www.lindamahelova.cz</a>. V súvislosti s&nbsp;dávkovaním prírodných liekov Linda Mahelová hovorí, že hlavne v&nbsp;prípade ich konzumácie v&nbsp;surovom stave by malo byť umiernené. „Dôležité je vnímať svoje telo,“ dodáva. To je vlastne aj návod na zvládnutie prípadných respiračných chorôb bez návštevy lekárne a&nbsp;lekára. Väčšinou totiž spozorujeme až naozaj viditeľné príznaky, keď nás bolí celé telo, šteklí v&nbsp;nose a&nbsp;tečie nám z&nbsp;očí. V&nbsp;tomto okamihu však už je v&nbsp;podstate nevyhnutné, že sa budeme liečiť pár dní.

„Telo dáva signály oveľa skôr. Lenže v&nbsp;dnešnej hektickej dobe si ľudia tie prvé, veľmi jemné signály nevšímajú, netušia, že sa niečo deje. Často si niečo napríklad v&nbsp;určitej chvíli všimnú, ale nevenujú tomu pozornosť. Dá sa to naučiť, aby ste mohli včas odhaliť počiatok problémov a&nbsp;účinne tak zabrániť vypuknutiu choroby,“ tvrdí Michaela Maťhová a&nbsp;vymenúva tie najčastejšie: ráno máme v&nbsp;očiach viac karpín ako obvykle, častejšie kýchame, cítime slabé svrbenie vzadu v&nbsp;hrdle, celý deň sme smädnejší ako inokedy, podozrivo rýchlo sa zadýchame a&nbsp;spotíme pri fyzickej práci alebo rýchlejšej chôdzi… Ak tieto príznaky zachytíme, prírodné prostriedky môžu odvrátiť napadnutie nášho tela akýmikoľvek bacilmi. Ak však už máme vážnejší priebeh choroby, vždy je vhodné poradiť sa s&nbsp;lekárom a&nbsp;prírodné lieky užívať skôr ako doplnok.

Samozrejme, najlepšie sú z&nbsp;vlastnej záhradky

Ako velia aj súčasné trendy, oplatí sa uprednostňovať cibuľu, cesnak a&nbsp;chren domáceho pôvodu. Nie je to len pre ekologickú záťaž, ktorú dovoz plodín predstavuje, regionálna zelenina má jednoducho inú chuť. Spomeňme si na cesnak: pred pár rokmi bol problém zohnať domáce produkty, supermarkety ponúkali iba čínsky cesnak. Výhodou bola nízka cena, no chuť bola niekde inde. Ako sme všetci čoskoro zistili, namiesto jedného strúčika sme museli do pokrmu pridať minimálne celú hlávku a&nbsp;ani tak to stále nebolo ono.

Naložte tymian do medu a raz za čas si dajte čajovú lyžičku. Netreba to užívať pravidelne, stačí raz za čas. Nasajte pri tom vôňu tymianu a jeho sily.

TYMIAN S MEDOM NA PODPORU DÝCHACÍCH CIEST

Ideálne je mať svoj pozemok. „Cibuľu aj cesnak si môžeme pestovať v záhrade, chren sa dá teraz na jeseň nájsť voľne v prírode, ale zbieram ho iba na čistých miestach, ktoré nie sú kontaminované chemickými látkami z poľa,“ opisuje Linda Mahelová. Chren sa v našich záhradkách veľmi neobjavuje. Na rozdiel od cibule a cesnaku, ktoré v kuchyni používame denne, ho ani príliš nekonzumujeme – väčšinou si ho doprajeme len k údenine alebo ku klobáse. Zmeniť svoj postoj k&nbsp;tejto zázračnej koreňovej zelenine, ktorá sa niekde nazýva európsky ženšen, má okrem iného za cieľ Občianske združenie pre zachovanie tradície pestovania malínskeho chrenu.

„Boli by sme radi, keby chren a&nbsp;najlepšie lokálny český chren bol zastúpený v&nbsp;jedálničku čo najširšieho množstva domácností,“ povedal Vladimír Dupal, ktorý združenie založil v&nbsp;roku 2005 v&nbsp;rámci seminárnej práce na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v&nbsp;Brne. „Dostali sme za úlohu založiť občianske združenie a&nbsp;mne sa táto téma a&nbsp;obsah činnosti zdali ako ideálne. Naša rodina totiž pochádza z&nbsp;Malína a&nbsp;pestovaniu chrenu sa venuje niekoľko desaťročí. Preto ma myšlienka obnovenia tradície pestovania chrenu oslovila a&nbsp;chcel som ju viac popularizovať a&nbsp;medializovať,“ vysvetlil mladý muž.

Malínsky chren býval pojmom nielen v&nbsp;Česku, ale aj za hranicami –&nbsp;vyvážal sa až do Ameriky. „Najväčší rozvoj pestovania chrenu bol okolo roku 1891, keď bol založený spolok malínskych chrenárov. Chren bol veľmi populárny aj v&nbsp;období prvej republiky. Ale neskôr s&nbsp;nástupom horčice začalo pestovanie a&nbsp;spotreba chrenu upadávať. Bolo to dané zmenou kulinárskych preferencií spotrebiteľov, cenou horčice v&nbsp;porovnaní s&nbsp;cenou chrenu,“ objasnil Vladimír Dupal s&nbsp;tým, že kolektivizácia po druhej svetovej vojne bola asi posledným klincom do pomyselnej rakvy pestovania chrenu v&nbsp;Malíne.

Myslím si, že imunita sa začína predovšetkým v našej mysli. Tým, akým spôsobom pristupujeme k sebe a okoliu, ako sa na veci pozeráme, ako ich hodnotíme, alebo tým, či sa na ne dokážeme pozerať s nadhľadom.“

„Jeho pestovanie tak, ako sa tu po stáročia prevádzkuje, teda viacročnou kultúrou, je totiž technologicky a&nbsp;časovo veľmi náročné. Nároky na produkciu a&nbsp;predajnú cenu sa nestretávali s&nbsp;predstavou veľkoobjemového a&nbsp;centrálne plánovaného spôsobu hospodárenia. V&nbsp;tomto období tak pestovanie chrenu prežívalo už iba v&nbsp;záhradkách miestnych obyvateľov, z&nbsp;ktorých ho však postupom času začali vytláčať bazény či nová výstavba,“ pousmial sa Vladimír Dupal a&nbsp;dodal, že malínsky chren je výnimočný svojou chuťou aj vzhľadom. „Musí mať šmrnc, nesmie páliť či štípať a&nbsp;musí byť sladkastý. Je dlhý, rovný a&nbsp;od vrchnej časti k&nbsp;spodnej sa ľahko zužuje. Nemá veľké množstvo postranných koreňov a&nbsp;rastie z&nbsp;materského koreňa.“

Ak sa chceme zbaviť zápachu z úst po konzumácii aromatickej zeleniny, stačí rozžuť kávové zrno alebo si dať dúšok silnej kávy.

AKO NA NEVÁBNY DYCH

Propagátor chrenu zdôrazňuje jeho prínos pre naše zdravie: „Je to prírodné antivirotikum. Vďaka vysokému obsahu draslíka je ideálnou voľbou pre zdravé srdce a cievy. Zlepšuje totiž prietok krvi v tepnách a tým znižuje krvný tlak. Je bohatý aj na vápnik, ktorý je dôležitý pre zdravé kosti. Čerstvo nastrúhaný chren je výborný proti upchatým dutinám. Inhalácia nastrúhaného chrenu vo vriacej vode sa vrelo odporúča. Výborný je aj pri zápale močových ciest, pretože je močopudný. Ďalej sa hodí po liečbe antibiotikami vďaka pozitívnym účinkom na črevnú mikroflóru.“&nbsp;Nadšenci z&nbsp;dedinky v&nbsp;Kutnohorsku usporadúvali aj slávnosti malínskeho chrenu a&nbsp;klub kutnohorských turistov organizoval pochod za malínskym chrenom.

Skúsiť môžeme kapucínku, šípky, echinaceu…

Na posilnenie imunity, samozrejme, možno využiť aj ďalšie dary prírody. Obe bylinkárky spomínajú kapucínku, ktorá kvitne od leta až do neskorej jesene. Michaela Maťhová ju odporúča tým, pre ktorých je surový cesnak príliš silný. „Funguje aj ako antibiotikum a&nbsp;nie je taká agresívna pre tráviaci trakt,“ podotýka. Linda Mahelová radí pestovať si ju. „Pripravujeme z&nbsp;nej tinktúru, pesto, pridávame ju do šalátov, sem-tam zjeme pár listov a&nbsp;kvetov v&nbsp;záhrade len tak,“ vymenúva, s&nbsp;tým, že vhodné je aj užívanie koreňov echinacey (echinacea purpurová). Vykopáva sa teraz na jeseň a&nbsp;pripravuje sa z&nbsp;nej tinktúra na podporu imunity.

Michaela Maťhová vyzdvihuje ešte rakytník. „Obsahuje mnohonásobne viac vitamínu&nbsp;C ako citrón a&nbsp;navyše mnoho biologicky aktívnych látok.“ Ďalšou skvelou bylinkou sú podľa nej šípky. „Sušené šípky podrvíme a&nbsp;zalejeme vlažnou vodou. Aby bol šípkový čaj naozaj lahodný a&nbsp;dostatočne silný, potrebujeme 40&nbsp;šípok na pol litra vody. Nechajú sa stáť do druhého dňa, potom ich privedieme do varu a&nbsp;sporák ihneď vypneme. Necháme ich stáť ešte päť až desať minút a&nbsp;potom ich môžeme scediť a&nbsp;čaj osladiť trochou medu. To je spôsob, ako zachovať čo najviac účinných látok vrátane vitamínu&nbsp;C,“ dáva návod na lahodný jesenný nápoj a&nbsp;vracia sa ešte k&nbsp;tomu, o&nbsp;čom sa teraz v&nbsp;súvislosti s&nbsp;pandémiou koronavírusu často hovorí –&nbsp;že pre našu imunitu je veľmi dôležitý vitamín&nbsp;D3.

Telo si ho nedokáže samo vytvoriť a&nbsp;slnečné žiarenie, z&nbsp;ktorého ho získavame, je v&nbsp;zime zanedbateľné, mali by sme preto v&nbsp;tomto období dbať na jeho prísun spolu s&nbsp;vitamínom&nbsp;K2. „Déčka je najviac v&nbsp;tresčej pečeni, celkovo v&nbsp;morských rybách, vitamín&nbsp;K2 je zase v&nbsp;kvasených potravinách – v&nbsp;akejkoľvek kvasenej zelenine. Tá je navyše zdrojom vitamínu&nbsp;C,“ zhŕňa bylinkárka. Linda Mahelová ju dopĺňa: „Myslím si, že imunita sa začína predovšetkým v&nbsp;našej mysli. Tým, akým spôsobom pristupujeme k&nbsp;sebe a&nbsp;okoliu, ako sa na veci pozeráme, ako ich hodnotíme, alebo tým, či sa na ne dokážeme pozerať s&nbsp;nadhľadom a&nbsp;užívame si skôr to, čo je pre život naozaj dôležité.“

Na otázku, čo robiť, aby sme si sychravé mesiace užili v&nbsp;plnej sile, odpovedá: „Každému pomáha niečo iné, každý sme iný. Môžeme sa inšpirovať, ale predovšetkým sa dať viesť vlastnou intuíciou a&nbsp;múdrosťou,“ hovorí s&nbsp;tým, že jej osobne pomáhajú prechádzky. „Nadýcham sa čerstvého vzduchu, vyvetrám si hlavu od myšlienok, pretiahnem telo. Rada si doprajem bosonohé prechádzky v&nbsp;opadanom lístí alebo snehu, chodím sa otužovať na obľúbené miesto do potoka,“ predkladá svoju cestu k&nbsp;psychickému aj fyzickému zdraviu.