Ako zlepšiť svoju pamäť? Stačí jednoduchý trik

Keby vás požiadali, aby ste si sadli a zapamätali zoznam telefónnych čísel alebo sériu faktov, ako by ste to urobili? Odborníci vravia, že je veľká šanca, že by ste to robili zle.

Chýbajúca metakognícia
Jednou zo zaujímavých vecí o pamäti je, že aj keď ju máme všetci, nemáme dokonalý prehľad o tom, ako z nej dostať to najlepšie. Je to čiastočne preto, že nám chýba schopnosť premýšľať o našom vlastnom myslení, ktorá sa nazýva metakognícia. Štúdium tohto sebareflexívneho myšlienkového procesu, ukazuje, že ľudský druh má v psychike slepé miesta. Jednou z oblastí, kde sú tieto slepé škvrny obzvlášť veľké je učenie. Máme prekvapivo zlý názor na to, ako sa učiť čo najlepším spôsobom.

Fakty a pamäť
Výskumníci Jeffrey Karpicke a Henry Roediger III sa rozhodli pozrieť na jeden aspekt: ako môžu pri testovaní fakty upevniť našu pamäť. Vo svojom experimente požiadali vysokoškolákov, aby sa naučili pár slov v svahilčine a v angličtine. Napríklad, museli sa naučiť, že pre slovo "mashua"v svahilčine je správna odpoveď "loď". Mohli využívať druh faktov, aké sú v kvíze na vysokej škole (napr. „Kto napísal prvý počítačový program?" / „Ada Lovelace"), ale používanie svahilčiny znamenalo, že existovala malá šanca, aby účastníci experimentu mohli využiť určité znalosti pozadia, ktoré by im pomohlo pri učení. Potom, čo sa všetci naučili dvojice slov, o týždeň neskôr sa konal záverečný test.

Kde robíme chybu
Väčšinou to robíme tak, že skúšame sami seba a opakujeme tento cyklus, zaškrtávame si odpovede, ktoré sú správne. To robí štúdium (a testovanie) rýchlejším a umožňuje nám sústrediť naše úsilie na to, čo sme sa doteraz naučili. Je to plán, ktorý sa zdá, že je perfektný, ale zároveň je to plán, ktorý je katastrofálny, ak sa skutočne chceme správne učiť.

Dve skupiny
Karpicke a Roediger požiadal študentov, aby sa pripravili na skúšku rôznymi spôsobmi a porovnávali ich úspech - napríklad jedna skupina si prechádzala všetky položky, bez toho, aby si zaškrtávali tie, ktoré boli správne, zatiaľ čo iná skupina sa sústredila na testovanie. Pri záverečnej skúške boli rozdiely medzi skupinami doslova dramatické. Zaškrtávanie správnych položiek nemalo veľký efekt, ľudia, ktorí si pri testovaní zaškrtávali položky dopadli v testovaní pomerne zle: spomenuli si asi len na 35% z dvojice slov, v porovnaní s 80% pre ľudí, ktorí sa testovali aj potom, čo sa slová naučili.

Výsledky
Zdá sa, že efektívny spôsob, ako sa naučiť, je trénovať si neustále spomienku na položky z pamäte, a nesnažiť sa ich tam upevňovať pre ďalšie štúdium. Okrem toho, dolovanie položiek úplne len zo svojej pamäte, čo radia mnohí študijní poradcovia, je zlé. Môžete prestať študovať, ak ste sa ich naučili, ale mali by ste sa preskúšať, čo ste sa naučili, ak ich chcete mať v pamäti v čase záverečnej skúšky. Nakoniec vedci požiadali účastníkov, aby odhadli, ako dobre si pamätajú, čo sa naučili. Obidve skupiny to odhadli na asi 50 %, čo bolo veľmi nadhodnotené pre tých, ktorí si zaškrtávali položky v teste a podhodnotené pre tých, ktorí si stále testovali položky, ktoré sa naučili.

Záver pre učiteľov
Tento dôkaz má pre učiteľov veľkú hodnotu: musia dávať viac testov, aby zistili, čo študenti vedia, pretože testy nám môžu pomôcť si spomenúť.

Autor: Radomír

-->