11 dní a 25 minút. Tak dlho bol v roku 1963 hore 17-ročný Randy Gardner v rámci školského projektu. Stanovil svetový rekord, ktorý sa dodnes oficiálne nepodarilo prekonať.
Guinessova kniha rekordov dokonca prestala prijímať nové nominácie do tejto kategórie ešte v roku 1997, a to z obáv o zdravie potenciálnych rekordérov. Nedostatok spánku totiž môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Spánok je nevyhnutný pre správne fungovanie väčšiny telesných pochodov. Jeho nedostatok sa spája s výrazne zvýšeným rizikom vzniku cukrovky, obezity a depresie. Priemerný človek potrebuje šesť až osem hodín spánku v priebehu 24 hodín, ale najmä mladí ľudia, zvyčajne študenti, bežne ostávajú hore aj celých 24 hodín či dlhšie.
A práve vtedy sa začínajú prejavovať prvé príznaky nedostatku spánku. U ľudí v takomto stave, ktorých lekári monitorovali, sa mozog dostal na akúsi hranicu medzi spánkom a bdením, hoci zvonku sa jedinci javili, akoby boli celkom normálne bdelí. Mozog sa prepol do fázy takzvaného abnormálneho spánku, v ktorom sa dokonca môžu objavovať halucinácie. Napokon sa ale spánok predsa len dostavil. Odborníci sa zhodujú, že človek nemôže ostať hore dlhšie než 24 hodín bez toho, aby sa u neho neprejavili tieto symptómy.
Pravdou je, že presné účinky dlhšej spánkovej deprivácie lekári nepoznajú. Jej výskum sa považuje za neetický, dokonca sa využíva ako forma mučenia.
Existujú však dáta o ľuďoch, ktorí trpia mimoriadne ojedinelou chorobu zvanou fatálna familiálna insomnia. Genetická mutácia u nich spôsobuje hromadenie abnormálneho proteínu v mozgu, ktorý postupne zhoršuje kvalitu spánku. Telo chradne a človek zomiera v dôsledku poškodenia mozgových buniek, zväčša v priebehu 18 mesiacov od diagnostikovania choroby.
Isté je, že po 24 hodinách bez spánku sa u väčšiny ľudí prejaví zhoršený reakčný čas a rozhodovacie schopnosti, výpadky pamäte, podráždenosť, koordinácia rúk a očí, zhoršený zrak a sluch či dokonca triaška. Preto si nedostatok spánku dávajte pozor a nečakajte, že to doženiete cez víkend. Čosi podobné je nemožné.
