Už tradične sú to ženy, ktoré musia počúvať od lekárov a svojho okolia, aby neodďaľovali materstvo. Muži menopauzu nemajú, tak sa ľahko môžu domnievať, že je bezpečné mať deti aj vo vyššom veku. Avšak vedci z americkej Indianskej univerzity a švédskeho Karolínskeho inštitútu skúmali dva milióny detí narodených v rokoch 1973 a 2001 a došli k znepokojujúcim záverom.

U detí 45-ročného otca je trinásťkrát vyššia pravdepodobnosť ADHD (poruchy pozornosti spojenej s hyperaktivitou) ako u detí 24-ročného muža, 3,5-krát vyššia pravdepodobnosť autizmu a až 25-krát vyššie riziko mániodepresie (bipolárnej poruchy). Je u nich tiež takmer dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že nedokončia školu a že budú mať nižšie IQ. Môžu mať tiež väčšie sklony k samovražde a užívaniu návykových látok.

"Tieto zistenia nás šokovali," konštatoval Brian D'Onofrio, hlavný autor štúdie a profesor na Indianskej univerzite. Pripomenul, že v uplynulých štyridsiatich rokoch stále stúpal vek mužov aj žien, v ktorom plodili deti. Podľa britského štatistického úradu ženy privádzajú na svet deti v priemere vo veku tridsať rokov a muži sa stávajú otcami ako tridsaťdvaroční. Mnohí muži však majú deti aj po päťdesiatke či šesťdesiatke - napríklad spevákovi Paulovi McCartneymu sa narodila dcéra Beatrice, keď mal 61 rokov.
 
Ženy sa narodia so všetkými svojimi vajíčkami, ale u mužov sa tvoria spermie priebežne. Vždy existuje možnosť, že dôjde k mutácii DNA. A čím je muž starší a dlhšie vystavovaný pôsobeniu mnohých toxínov, tak tým je väčšie riziko takýchto mutácií. Aj molekulárne genetické štúdie preukázali, že spermie starších mužov majú oveľa viac mutácií ako u tých mladších.

Britský denník Telegraph cituje taktiež Allana Paceyho zo Sheffieldskej univerzity, ktorý odporúča plodiť deti v čo možno najmladšom veku. "Toto je najväčšia a najkomplexnejšia štúdia svojho druhu a skutočne zdôrazňuje, že otcovia majú časový limit, do ktorého by mali mať deti". V opačnom prípade zvyšujú riziko, že ich potomkovia budú mať celý rad zväčša psychologických problémov.