Pád do rokliny
Adrenalínoví nadšenci, ktorí skáču s padákom alebo bungee jumping, určite nečakajú, že sa môžu zabiť, hoci s určitou dávkou rizika musia rátať. Ak však idete na turistiku, počas ktorej sa pozriete zo skaly do doliny alebo si urobíte selfie, ani vám nenapadne, že sa už z túry nemusíte vrátiť. Pravdepodobnosť úmrtia na jednej z najznámejších prírodných atrakcií USA v Gran Canyone je 1:400 000. Podobnou smrťou zomrel slovenský futbalista Peter Dubovský. V júni roku 2000 sa vybral na dovolenku so snúbenicou do južnej časti Thajska, kde hľadal optimálne miesto na fotenie vodopádov. Nešťastne sa pošmykol a spadol z výšky viac ako desať metrov, pričom utrpel silné krvácanie a poškodenie mozgu. Istý 38-ročný muž z Texasu zo žartu predstieral pád, aby „vystrašil“ svoju dcéru. Tá sa naozaj zľakla, nahla sa nad skalu, aby ho zachytila, ale spadla z výšky 122 metrov a zomrela.
Otrava žiarením
Hisaši Ouči, 35-ročný japonský pracovník v továrni na obohacovanie paliva bol jedným zo zamestnancov, ktorý počas havárie „schytal“ poriadnu dávku rádioaktívneho žiarenia. Ouči strávil 83 dní v tokijskej nemocnici s takým nízkym počtom bielych krviniek, že v skutočnosti už jeho imunitný systém vypovedal službu. Napriek tomu žil ešte takmer tri mesiace, kým ho telo definitívne nezradilo. Koža mu popraskala a šúpala sa, denne trpel hnačkami, krvácal z úst a mal šialené bolesti z popálenín. Očné viečka mu úplne spadli, takže ani nevedel otvoriť oči a nakoniec zomrel na zlyhanie viacerých orgánov, napriek maximálnemu úsiliu lekárskeho tímu a jeho rodiny.
Frontotemporálna demencia
Jednou z vecí, ktorých sa v súvislosti s rôznymi typmi ochorení obávame je prežiť starobu v stave „straty mysle“. Ak vám napadla Alzheimerova choroba, verte, že existuje ešte niečo desivejšie. Podobným krutým ochorením je frontotemporálna demencia. Na rozdiel od iných typov demencie, táto choroba postihuje predné laloky mozgu a má tendenciu ohlásiť sa už o dve desaťročia skôr ako ostatné formy, od 45. roku života. Medzi hlavné symptómy patria nevyspytateľné a hlboké zmeny správania, impulzivita, prejavovaná agresia a arogancia, prudké výkyvy nálad, strata schopnosti uvedomovania sa, zanedbávanie hygieny, nástup bludov, poruchy reči, pamäte a všeobecná strata mentálnych a pohybových schopností. Ochorenie je nesmierne náročné nielen pre chorého, ale aj celé jeho okolie, ktoré si často nevie so symptómami poradiť. Zomieranie s touto diagnózou je zdĺhavé a kruté.
Výbušná dekompresia
Dekompresia je zníženie okolitého tlaku počas výstupu potápača z hĺbky, ale aj proces eliminácie rozpustených inertných plynov z jeho tela. Potápači musia stúpať rýchlosťou, ktorú určuje ich vystavenie tlaku a používanie dýchacieho plynu. Nesmú nič uponáhľať, lebo dôjde k rýchlej dekompresii – takmer okamžitej zmene tlaku v plynoch a tekutinách v tele, čo je obzvlášť bolestivé. Riskujú hypoxiu, prasknutie pľúc a ak náhodou pracujú pod ropnou plošinou, tak aj utopenie. Napríklad počas nehody s potápačským výstrojom v roku 1983 zomreli štyria potápači v dôsledku rýchlej dekompresie. Tá sa podpísala aj pod smrť nórskeho potápača Trulsa Hellevika (34), ktorému dekompresia doslova rozpoltila a rozlámala celé telo. Všetky jeho vnútorné orgány tlak vypudil mimo telo.
Konzumácia jedľovca vodného
Prechádzka v lese je určite skvelý spôsob, ako zmierniť stres. Zurčiaci potôčik, štebot vtákov, vôňa ihličia, farebnosť kvetov, to všetko dokáže s naším telom a psychikou urobiť divy. Ak však dostanete hlad, musíte si dať pozor, po čom siahnete. Medvedí cesnak, lesné jahody či púpavové listy skonzumovať môžete, ale ak natrafíte na jedľovec vodný, zomriete v extrémnych bolestiach. Jedľovec vodný sa vôňou a formou podobá divokej repe, paštrnáku či mrkve, preto nie je ťažké si ho pomýliť. Zároveň ide o jednu z najjedovatejších rastlín vyskytujúcich sa v Európe a Severnej Amerike. Jedľovec obsahuje smrtiaci cicutoxín, najmä v koreňoch a spôsobuje bolestivé kŕče, nevoľnosť, nadmerné slinenie, vracanie, potenie, závraty, bodavé bolesti žalúdka, extrémnu letargiu, delírium a nekontrolovateľné pohyby čriev. Po požití rastliny väčšinou nastáva smrť do 15 minút.
Uvarený zaživa
Poprava uvarením je pomalý a nesmierne bolestivý spôsob trestu smrti. Odsúdeného vyzliekli donaha a ponorili buď do vriacej kvapaliny alebo do kotla so studenou vodou, ktorú následne zohrievali až do bodu varu. V horších prípadoch namiesto vody použili olej, kyselinu alebo roztavené olovo. Takou smrťou už dnes takmer nikto neumiera, avšak pri priemyselných haváriách či požiaroch sa môže stať, že ľudia zomrú na následky obarenia a popálenín. Presne to sa stalo 25-ročnému irackému šéfkuchárovi Issu Ismailovi v roku 2021. V obrovskej kadi pripravoval kuraciu polievku na svadbu a keď ju chcel zamiešať, musel sa postaviť na stolček. Stratil rovnováhu a spadol do vriacej polievky. Utrpel popáleniny tretieho stupňa na 70 percent tela a hoci ho urýchlene previezli do nemocnice, po piatich dňoch mučivej bolesti zomrel.
