Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Púštna stonožka Opuch, začervenanie, svrbenie, možná anafylaxia a nekróza tkaniva, to všetko vám môže spôsobiť stonožka známa ako púštna alebo tigria. Obýva severné Mexiko či juhozápad USA, obzvlášť sa jej darí v&nbsp;suchých trávnatých porastoch a&nbsp;púšťach. Telo stonožky zvyčajne dosahuje dĺžku 10 až 18 centimetrov a dokáže chytiť a&nbsp;zabiť malé plazy aj&nbsp;cicavce. Keď ju vyrušíte, poriadne bolestivo vie uhryznúť aj človeka.

Chlpatá žaba (trichobatrachus robustus), ktorá žije v stredoafrických lesoch, má veľmi zaujímavý obranný mechanizmus. Keď sa cíti ohrozená zlomí si nohy. Ostré kosti, ktoré jej prerazia kožu potom slúžia na obranu ako pazúry. Žabka je následne s takýmito zbraňami schopná lepšie sa brániť predátorom alebo narušiteľom jej prostredia. Vtipné je, že žaba kvôli tejto schopnosti získala prezývku „Wolverine frog“ podľa postavy z komiksu X-Men.

V mesiacoch september a október nie sú v Austrálii žiadnym prekvapením útoky zúrivých strák. Len minulý rok spôsobili straky viac ako 400 zranení. Známe sú ich útoky na cyklistov, chodcov a dokonca aj vodičov. Agresívne sa správajú&nbsp; hlavne v období hniezdenia, keď sa snažia udržať potenciálnych nepriateľov ďaleko od hniezd. Problémom je, že straky útočia najmä na oči a&nbsp;uši. Neraz na človeka urobia aj 20 až 30 prudkých náletov.

Tieto pavúky z Blízkeho východu sú také desivé, že inšpirovali viaceré mestské legendy, ktoré však často nie sú pravdivé. Zveličujú totiž veľkosť, rýchlosť a&nbsp;nebezpečenstvo solifúg - pavúkovcov. „Camel Spider" alebo ťaví pavúk môže dorásť do veľkosti osem centimetrov a pohybuje sa rýchlosťou 16 kilometrov za hodinu. Hoci nie je jedovatý, jeho uhryznutie môže spôsobiť infekciu potenciálne smrtiacimi baktériami z púštnej stravy, ktorú predstavujú rozkladajúce sa telá zvierat. Existuje však jedna výnimka: druh&nbsp;rhagodes nigrocinctus má jedové žľazy a injekčné podanie výlučku z týchto žliaz myšiam spôsobilo smrť. Hoci pavúky nie sú jedovaté, klepietka väčších druhov dokážu nepríjemne a bolestivo pohrýzť, vo všeobecnosti však človeku vážnejšie neublížia.

Zákerná ploštica Krv sajúca ploštica rodu rhodnius prolixus je nesmierne zákerná. Najčastejšie totiž bodá človeka do tváre, preto ju v&nbsp;Brazílii nazývajú „holič“ a&nbsp;v&nbsp;Európe „bozkajúci hmyz“. Krvou sa dokáže kŕmiť aj 20 minút vkuse, pričom počas tejto doby vylučuje do ľudskej krvi výkaly, ktoré obsahujú parazity. Pri umývaní tváre alebo pri škrabaní následne dochádza k&nbsp;ich prenosu do slizničných buniek, kde spôsobujú tzv. Chagasovu chorobu. Parazit sa totiž celkom rýchlo dostáva krvným riečiskom k&nbsp;srdcu, pečeni či do mozgu. Následkom sú vysoké horúčky, hnačky, zvracanie, zväčšenie pečenie či opuch lymfatických uzlín, čo neraz končí smrťou. Ochorenie postihuje asi sedem miliónov ľudí, väčšinou v Južnej Amerike.