Vietnamská vojna ukončila závislosť svetovej ekonomiky od zlata
Pred rokom 1944 bola svetová ekonomika založená na cene zlata. Po druhej svetovej vojne mali Spojené štáty najvyššie množstvo zlatých rezerv na svete, zhruba tri štvrtiny svetovej ponuky. V júli 1944 vznikol Medzinárodný menový fond, aby pomohol vojnou zničeným európskym národom zotaviť sa druhej svetovej vojny a zmierniť hyperinfláciu. Krajiny si mohli vymeniť americké doláre za zlato za 35 dolárov za uncu (asi 28 gramov), čím by stabilizovali predtým neistý ekonomický systém. Kvôli vysokým nákladom na vietnamskú vojnu (141 miliárd dolárov za 14 rokov) došlo k znehodnoteniu dolára a konkurenčného trhu, čo spôsobilo prílevu amerických dolárov v rámci svetového systému. Do roku 1971 zaviedol americký prezident Richard Nixon kontrolu miezd a cien a ukončil závislosť sveta od amerického dolára, čím v podstate ukončil zlatý štandard. Svetové meny „bojovali“ proti sebe tak, ako to robia dodnes. Počas vojny prišli o život dva milióny Vietnamcov a 58-tisíc Američanov. Vietnamská vojna je do značnej miery považovaná za prvú americkú vojenskú stratu vo svetovej histórii. Natrvalo zmenila svetovú ekonomiku a znamenala pád najprosperujúcejšieho obdobia Ameriky.
Od nacistov na Mesiac
20. júna 1945 priviezli Dr. Wernhera Von Brauna do USA, aby pomohol americkým vedcom pri vývoji medzikontinentálnych balistických rakiet. Van Braun bol však bývalý nacista, člen nacistickej strany od 30. rokov 20. storočia a dôstojník SS. Nacisti počas druhej svetovej vojny zabili odhadom 17 miliónov ľudí v snahe „očistiť“ ľudskú spoločnosť. Americká vláda však Von Braun považovala za cenného, pretože vynašiel raketu V2, prvú suborbitálnu krížnikovú raketu vo svetovej histórii. Vymazali preto jeho obvinenia z vojnových zločinov v snahe zvýšiť americkú prestíž vo svete. Von Braun bol len jedným z mnohých vedcov, ktorých priviedli do americkej vedeckej komunity pomocou tajnej operácie CIA pod názvom Paperclip. Po vojne totiž do Spojených štátov priviezli viac ako 500 vedcov, aby pomohli „bojovať“ proti sovietskej technológii. Nakoniec to viedlo k založeniu NASA a implementácii rakety V2 do kozmickej lode Apollo 11. A nakoniec, 16. júla 1969 prvýkrát pristál na Mesiaci človek – aj vďaka tomuto notoricky známemu vojnovému zločincovi.
Atómová bomba pomohla vytvoriť spoločnosti Toyota a Hitachi
Pred druhou svetovou vojnou ovládalo japonskú ekonomiku desať veľkých spoločností známych ako „Zaibatsu“. Existovali od roku 1868, keď sa 70 percent japonskej populácie venovalo poľnohospodárstvu, pričom na financovanie využívali veľké daňové príjmy. Po zhodení dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, kedy zomrelo viac ako 200-tisíc ľudí však Japonsko 10. augusta 1945 prijalo podmienky Postupimskej dohody a bezpodmienečnú kapituláciu. Počas americkej rekonštrukcie Japonska sa Zaibatsu rozpadlo a začal prekvitať kapitalizmus voľného trhu. Vznikli spoločnosti ako Toyota a Hitachi, ktoré priniesli technologické zázraky, ktoré si užívame aj dnes.
Prvá svetová vojna upevnila právo žien voliť v Amerike
Prvá svetová vojna bola na začiatku 20. storočia poslednou kvapkou pre ženy na celom svete. Muži boli vo vojne a ženy zaujali ich pozície v továrňach a na pracoviskách, čo prilialo olej do ohňa už rastúceho hnutia. Ženy v rôznych krajinách požadovali rovnosť a právo voliť. V rokoch po vojne, s deviatimi až desiatimi miliónmi vojnových obetí, získali nielen toto právo, ale aj oveľa viac ženy v Spojených štátoch, Kanade, Veľkej Británii, Nemecku, Poľsku, Rakúsku a Holandsku.
Sopečná erupcia v Pompejách a jej vplyv na západné umenie a kultúru
Zničenie Pompejí si celkovo vyžiadalo viac ako 16-tisíc obetí, pričom viac ako dvetisíc obyvateľov talianskeho mesta pochoval popol. Oblasť zostala opustená až do roku 1748, kedy na príkaz neapolského kráľa Karola IV. začali oficiálne vykopávky. Znovuobjavenie ruín Pompejí odhalilo nádherné klasické budovy tohto mesta a viedlo k explózii neoklasicistickej, gréckej a talianskej architektúry po celom svete. Štukové reliéfy a fresky, výrazný objav v ruinách Pompejí, sa začal hojne používať na moderných budovách. Tento a ďalšie archeologické vykopávky pomohli podnietiť grécke obrodné kultúrne hnutie, ktorým žili mnohé západné krajiny počas 19. storočia.
