Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Aljašská stromová žaba zamrzne

Hoci tento druh žiab žije v celej Severnej Amerike, „doma“ je v ďalekých končinách aljašskej divočiny. V skutočnosti je aljašská stromová žaba jediný druh obojživelníka, ktorý žije severne od polárneho kruhu. A to vďaka tomu, že ostáva v zamrznutom stave celé mesiace. Keď sa v Arktíde v zime ochladí, žaby sa schúlia. Viac ako dve tretiny ich tela prejde do režimu zmrazenia a pôsobia doslova ako kus ľadu. Ich srdcia prestanú biť a žaby celé mesiace nedýchajú, nie sú však mŕtve. V skutočnosti môžu takto prežiť až sedem mesiacov, pri teplote -17.8 stupňa Celzia. Keď sa na jar oteplí, ich telá sa „roztopia“ a žaby sa pomaly vrátia k aktívnemu životu. Žaby sú prispôsobivé, pretože ich telá obsahujú niekoľko druhov prirodzene sa vyskytujúcej „nemrznúcej zmesi.“ Keď nastane zima, ich svaly využívajú glukózu a špeciálnu sacharidovú zlúčeninu nazývanú glykolipid, ktoré im kolujú tkanivami, a tým ich chránia pred chladom. Zamrznutie pre tieto žabky nepredstavuje žiadny problém. Ak by v dôsledku katastrofy alebo zmeny klímy nastala na Zemi nová doba ľadová, týmto aljašským žabkám by to ani trochu nevadilo. 

Hydra je relatívne malý organizmus (môže dosiahnuť 15 milimetrov), ktorý nemá kostru. Tento polyp žije v sladkej vode a patrí k živočíšnej vetve, ktorá zahŕňa koraly, sasanky a medúzy. Genetici ho považujú za nesmrteľný, kvôli jeho regeneračným schopnostiam. Hydry používajú na zachytenie častíc potravy vo vode svoje dlhé ramená, preto sú tieto malé vlniace sa končatiny rozhodujúce pre ich prežitie. Ak však o nich prídu, narastú im nové. Aj preto nesú pomenovanie po gréckom mytologickom monštre, ktoré dokázalo takto nahradiť svoje stratené hlavy. Presne to robia hydry, keď potrebujú prežiť nepriaznivú situáciu. Keď hydra stratí končatinu alebo dokonca hlavu, dokáže si relatívne rýchlo obnoviť stratenú časť tela. Všetky bunky sa regenerujú a každé tri týždne nahrádzajú, preto hydry nikdy nevykazujú známky starnutia. Namiesto toho sa jednoducho obnovia v čase a žijú dookola. Väčšina buniek v ich tele sú kmeňové bunky, čo zodpovedá za ich schopnosť nekonečne sa regenerovať. Pokiaľ ich nezožerie predátor, akákoľvek iná nepriaznivá situácia je pre nich príležitosťou začať odznova a pokračovať v živote. Vedci veria, že mnohé z týchto tvorov žijú vo voľnej prírode už milióny rokov, preto pokračujú v ich štúdiu, aby zistili ako by sme mohli využiť ich jedinečnosť v oblasti regenerácie kmeňových buniek pre náš „nekonečný“ život.

Existujú dva druhy aligátorov: severoamerický a čínsky. Čínsky je o niečo menší a evidujú ho v Červenej knihe IUCN ako kriticky ohrozený druh. Obidva druhy spája agresivita a obzvlášť dobrá vybavenosť na prežitie. Aligátory pozoruhodne pripomínajú starovekých dinosaurov v toľkých ohľadoch, že biológovia ich niekedy považujú za živé fosílie. Za milióny rokov sa veľmi nezmenili, a tak to bude aj najbližších niekoľko miliónov rokov. Aligátory disponujú niekoľkými fascinujúcimi schopnosťami. V krízových situáciách dokážu prežiť až tri roky bez jedla. Majú totiž neuveriteľne pomalý metabolizmus, ktorý im umožňuje zostať dlhé mesiace alebo roky nažive aj v prípade nedostatku potravy. Vtedy prechádzajú do stavu hibernácie, v ktorom môžu prežiť rôzne typy živelných katastrof. Aligátory vydržia viac ako hodinu bez nadýchnutia. Ich krv totiž obsahuje špeciálny typ hemoglobínu, ktorý uchováva kyslík dlhšie, ako je to u akékoľvek iného živočícha. V nepriaznivých situáciách aligátory intuitívne vedia, ako šetriť krv a do ktorej časti tela poslať okysličenú krv. Vedci preto skúmajú, ako vytvoriť „umelú“ krv na báze tých istých molekulárnych princípov, ktoré by lekári mohli používať napríklad pri transfúziách.

Ťava prežije akékoľvek sucho

Ťavy sú jedným z odolnejších cicavcov, pokiaľ ide o prežitie a prosperovanie v najextrémnejších prostrediach sveta. Po prvé, vydržia masívne teplotné výkyvy. Púštne ťavy bez problémov zvládajú teploty pod bodom mrazu, ktoré môžu klesnúť až na – 20 °C, a prežijú bez akýchkoľvek problémov v horúčavách nad 40 °C. Vydržia mesiace bez jedla, ukladajú si živiny do hrbov a dokážu spomaliť metabolizmus, aby šetrili energiu. Hrby im slúžia na vytváranie tukových zásob, ktoré sú zdrojom metabolickej vody. Vžitý mýtus o tom, že ťava nosí v hrboch zásoby vody teda nie je pravda. Ťava môže fungovať až sedem mesiacov bez toho, aby sa napila. Zožerie takmer čokoľvek, má totiž veľké, hrubé pery, ktoré jej umožňujú konzumovať aj tŕnisté a pichľavé konáre nevhodné pre iné zvieratá. Viaceré žalúdky ťavám umožňujú opakovane stráviť potravu a doslova z nej vycediť každú kvapku vody. Ťaví trus je preto absolútne suchý a beduínske púštne národy ho využívajú ako palivo. Slnko pre ťavy nepredstavuje žiadny problém. Inštinktívne sa otáčajú čelom k nemu, takže ich tvár znáša nápor lúčov a telá ostávajú otočené nabok. Ťavy majú tiež zložitý mozog, ktorý sa prirodzene ochladzuje v lebke, takže im horúčavy nikdy nespôsobia úpal.

Zvieratá, ktoré by bez problémov prežili aj apokalypsu

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Zvieratá, ktoré by bez problémov prežili aj apokalypsu

Radomír

Súvisiace články

Prečo sa medvede škriabu o stromy? Je tu nová hypotéza

Opustené európske nemocnice, ktoré desia svojou atmosférou

Kedy padla Rímska ríša? Historici sa nezhodujú v dátume

Veľká zmena v bratislavskej MHD: Všetky zastávky sú na znamenie

Veverice namiesto psov: Policajti majú nových pomocníkov

Najšialenejšie horské dráhy, ktoré vyskúšajú len odvážlivci

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás