Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Islandčina roky bojuje proti zániku. Vďaka digitálnej ére sa veľa mladých Islanďanov učí angličtinu z televíznych relácií, internetových fór a videohier. Navyše mnohí začleňujú do reči čoraz viac anglických slov, čím úplne eliminujú používanie kedysi populárnych islandských. Moderná doba so sebou prináša aj vznik nových slov, napríklad počítač či mobil. A hoci existuje Výbor pre islandský jazyk, ktorý pomáha vytvárať nové islandské slová pre moderné slová, problém je v tom, že ľudia ich nepoužívajú. Islanďania začleňujú do svojho každodenného prejavu radšej anglické slová, nie ich islandské náprotivky. Okrem toho, počet prisťahovalcov sa na Islande zvýšil päťnásobne oproti roku 2008, čo znamená, že čoraz viac ľudí po islandsky buď nehovorí, alebo iba veľmi obmedzene. Len čas ukáže, či úsilie vlády zabrániť zániku tohto jazyka pomôže, alebo či približne 350-tisíc obyvateľov krajiny pomaly prijme angličtinu ako štátny jazyk.

V Nemecku ľudia používajú množstvo rôznych dialektov, ale jedným z najznámejších je asi bavorčina. Týmto jazykom hovoria v nemeckom regióne Bavorsko, v ktorom ležia veľké mestá, ako Mníchov, Norimberg, Regensburg, Ingolstadt a Augsburg. Napriek tomu, že v nich žije približne 12 miliónov obyvateľov, možno len polovica z nich skutočne hovorí bavorsky. Väčšina mladých Nemcov v Bavorsku sa namiesto toho učí „hochdeutsch“ alebo štandardnú nemčinu. Je to hlavne vďaka školám a televíziám, ktoré ju bežne používajú. Miestni Bavorčania sa proti tejto „politike“ začínajú búriť. Dúfajme, že rodiny budú v domácnostiach aj naďalej používať bavorčinu, aby pomohli zachovať svoj jazyk a zabránili jeho zániku.

Hoci írčina sa stala hlavným úradným jazykom krajiny Írska už v roku 2007, je na ústupe. Podľa odhadov gaelčinou dnes hovorí len niečo medzi 20-tisíc a 40-tisíc ľudí, čo nie je veľa, keď vezmete do úvahy veľkosť populácie Írska. Ako v prípade mnohých umierajúcich jazykov, veľa z toho súvisí s legislatívou platnou v minulých rokoch. Už v roku 1300 Spojené kráľovstvo zakázalo používanie írčiny medzi anglickými kolonistami v oblasti alebo medzi pôvodnými Írmi, ktorí komunikovali s Angličanmi. Neskôr, v roku 1500, Spojené kráľovstvo zašlo o krok ďalej a postavilo írsky jazyk v parlamente mimo zákon. Írčina sa začala skutočne vracať do života až koncom 20. a začiatkom 21. storočia. Dnes sa vyučuje na školách ako súčasť vládneho 20-ročného plánu na prinavrátenie tejto kľúčovej časti írskeho dedičstva.

Waleština je ďalším jazykom v Spojenom kráľovstve, ktorý rýchlo upadá a ak si nedáme pozor, môže sa úplne stratiť. A opäť je na vine legislatíva. Hoci Spojené kráľovstvo nezačalo obmedzovať používanie waleštiny tak skoro ako írčiny, v roku 1500 vláda prijala zákon, ktorý bránil jej používaniu v parlamente. Len o 200 rokov neskôr urobili ďalší krok a zakázali na súdoch akýkoľvek iný jazyk okrem angličtiny. Našťastie už v roku 1967 vláda uznala jazyk prostredníctvom zákona o waleskom jazyku, ktorý neskôr zmenili a doplnili, aby mu poskytli väčšiu podporu. Dnes waleštinou hovorí približne 19 percent waleskej populácie. S ďalším ústupom by však mohla byť táto jedinečná reč o pár desaťročí minulosťou.

Rovnako ako islandčina, na ústupe je aj grónčina. Tento jazyk je vlastne zmesou 20 rôznych dialektov, hoci kalaallisut je primárny. Napriek tomu sa grónsky hovorí na niekoľkých miestach. Je to preto, že tvorí jeden z jazykov inuitských eskimáckych kmeňov, ktoré možno nájsť na Aljaške, Kanade a Dánsku. Aj keď grónsky jazyk je o niečo rozšírenejší ako samotné Grónsko, neznamená to, že je v bezpečí pred zánikom. Keďže v Grónsku žije len asi 57-tisíc ľudí a nie všetci hovoria grónsky, môže čoskoro vyhynúť, ak nebudeme pracovať na jeho zachovaní.