Hladomor zasiahol územie o rozlohe asi 670-tisíc kilometrov štvorcových, na ktorom žilo približne 59 miliónov ľudí. Odhaduje sa, že vyše osem miliónov z nich túto katastrofu neprežilo. Čo však bolo jej príčinou?
Za hladomor mohlo do veľkej miery intenzívne sucho, ktoré prakticky zničilo úrodu na Dekanskej plošine. Napriek tomu mohlo ísť do veľkej miery len o nepríjemnosť, ktorá by nespôsobila straty na životoch. Netreba však zabúdať na fakt, že India bola v tom čase kolóniou Veľkej Británie a tunajšie prírodné zdroje tak patrili Európanom.
Gróf z Lyttonu, ktorý v tom čase dohliadal na export obilia do Veľkej Británie, nechal počas hladomoru z Indie vyviezť rekordných 320-tisíc ton pšenice. Domácim tak jednoducho neostávalo dosť na prežitie. Hladomor sa navyše vyskytol v čase, keď sa britská vláda snažila skresať náklady na sociálnu pomoc v kolóniách. Predchádzajúci hladomor v rokoch 1873 až 1874 sa podarilo do značnej miery skrotiť dovozom ryže z Barmy, úradníkov však potom kritizovali kvôli nadmerným výdajom.
Aj preto k pomoci počas hladomoru v rokoch 1876 až 1878 postupovali tamojší koloniálni úradníci rezervovanejšie. Podmienky toho, kto mal nárok na pomoc, sa značne sprísnili, navyše sa nijak neobmedzoval export obilia. Preto nastala obrovská úmrtnosť, ktorá prakticky neutralizovala populačný rast v južnej Indii. Sčítanie ľudu v roku 1881 neukázalo v porovnaní s rokom 1871 prakticky žiaden nárast počtu obyvateľov. Nešlo pritom o posledný veľký hladomor, ktorý postihol indický subkontinent v 19. storočí.
Hladomor mal ďalekosiahle následky aj pre politickú budúcnosť Indie. Dal vzniknúť nacionalistickému hnutiu, ktoré kritizovalo britskú nadvládu nad Indiou a v druhej polovici 20. storočia vyústilo vo vyhlásenie nezávislosti Indie.
