Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Veľká artézska panva obsahuje asi 65-tisíc kilometrov kubických vody. A&nbsp;to je naozaj veľa. Veľké kanadské jazerá by ste takým množstvom naplnili takmer trikrát a aj&nbsp;Bajkalské jazero je 2,7-krát menšie. Panva sa rozlieha v&nbsp;západnej Austrálii a&nbsp;vznikala milióny rokov v&nbsp;časoch, keď na Zemi ešte žili dinosaury. Austrálske vnútrozemie sa vtedy nachádzalo pod hladinou mora a&nbsp;na seba sa tu ukladali vrstvy priepustného pieskovca a&nbsp;nepriepustného vápenca.

Pred asi 300 miliónmi rokov sa panva zdvihla v&nbsp;dôsledku vrásnenia Veľkého predelového pohoria. To zároveň bránilo dažďovej vode, aby odtekala do oceánu, a&nbsp;tak sa ukladala stovky metrov pod zemou vo vrstvách pieskovca. Postupom času sa jej tu nahromadilo obrovské množstvo a&nbsp;vznikli podzemné zásoby vody, ktoré sú dnes pomerne ľahko prístupné človeku.

Veľká artézska panva je takzvaným „uzavretým hydrologickým kolektorom“. To v&nbsp;praxi znamená, že podzemná voda je pod obrovským tlakom okolitých hornín a&nbsp;keď do takejto zásobárne človek navŕta studňu, voda vyrazí na povrch bez potreby použitia <strong><a href="https://eshop.belumi.sk/samonasavacie-cerpadla/" target="_blank" rel="noopener">čerpadla</a></strong>. Problém spočíva v&nbsp;tom, že treba vŕtať hlboko. Priemerná hĺbka vrtov je 500 metrov, niektoré však siahajú až do dvoch kilometrov pod zemský povrch. Voda z&nbsp;hlbších vrtov dosahuje takmer bod varu, pretože platí, že so stúpajúcim tlakom rastie teplota. Nad takýmito miestami v&nbsp;Austrálii často vyrastajú kúpele.

Na niektorých miestach tiež voda vyráža na povrch prirodzenou cestou cez pukliny v&nbsp;skale a&nbsp;vznikajú tak potoky, rieky či menšie vodné plochy. Deje sa tak najmä v&nbsp;južnej časti panvy, kde je voda bližšie pri povrchu.

Voda z&nbsp;Veľkej artézskej panvy je v&nbsp;austrálskom vnútrozemí životodarnou tekutinou už od momentu, kedy ľudia prvýkrát vkročili na tento kontinent. Už pred 40-tisíc rokmi umožnila predkom dnešných Aborigénov osídliť suché a&nbsp;nepríjemné austrálske končiny. Domorodci majú s&nbsp;prameňmi dodnes silné kultúrne, sociálne i&nbsp;náboženské väzby.

Európski osadníci prvýkrát objavili vodu z&nbsp;Veľkej artézskej panvy v&nbsp;roku 1878. Do roku 1915 už existovalo 1500 vrtov, ktoré umožnili zakladať sídla ďaleko od riek a&nbsp;vo vnútrozemí vznikli obrovské farmy, kde sa dobytok dodnes napája prvotriednou artézskou vodou.

Dnes panvu pokrýva približne 18-tisíc vrtov, z&nbsp;ktorých denne vyteká 1,3 miliardy litrov vody. Mnohé sú pritom nekontrolované a&nbsp;spôsobujú obrovské plytvanie vodou. A&nbsp;dokonca aj v&nbsp;udržiavaných vrtoch vyjde 95 percent vody nazmar. Pre austrálsku vládu je tak zachovanie Veľkej artézskej panvy prioritou, ktorú sa snaží realizovať zatváraním starých a&nbsp;nepoužívaných vrtov a&nbsp;kontrolovaním tých používaných. Za posledných 100 rokov sa totiž plocha panvy zmenšila takmer o&nbsp;štvrtinu.

Ako problematická sa ukazuje aj ťažba plynu z&nbsp;uhoľných slojov, pri ktorej sa používajú desiatky rôznych chemikálií. O&nbsp;ich nepriaznivom vplyve na vodu vo Veľkej artézskej panve sa veľmi dobre vie, ale ťažobným spoločnostiam sa zatiaľ darí brániť tomu, aby sa správy o&nbsp;kontaminovanej vode dostávali do širšieho povedomia Austrálčanov. Peniaze sú zatiaľ prednejšie než voda. Otázne je, dokedy to tak bude.