Pesticídový kokteil
Jedným z dôvodov, prečo je včiel čoraz menej, je ich neschopnosť spolunažívať s množstvom umelo pridaných chemických látok, ktoré zbierajú z rastlín spolu so sladkým nektárom a hlavne s peľom.

Európska komisia už v roku 2013 rozhodla o obmedzení používania neonikotinoidov pri pestovaní niektorých druhov rastlín. Tieto látky sa pridávali do osiva a mali nahradiť iné pesticídy, ktoré sa striekajú priamo na rastliny. Po desiatich rokoch ich používania zozbierali vedci niekoľko dôkazov proti nim.

Popletené a choré
Ako vlastne tieto pesticídy na včely pôsobili? V prvom rade si treba uvedomiť, že ak má tento pesticíd zabiť škodlivý hmyz, zrejme to bude mať nejaký nepriaznivý vplyv aj na včely.

Výskumy, ktoré dokázali škodlivosť neonikotinoidov, sa čiastočne uskutočnili v prirodzených podmienkach, teda vo voľnej prírode. Doterajšie výskumy sa uskutočňovali v skleníkoch alebo v laboratórnych podmienkach, kde ani poškodené včely nemali žiadny problém prekonať malú vzdialenosť medzi rastlinami a hniezdami. V prírode to odrazu problém bol. Niektoré včely, ktoré konzumovali potravu, peľ a nektár s obsahom neonikotinoidov,  majú problém s navigáciou a domov jednoducho netrafia.

Iná výskumná skupina z Francúzska upozornila na to, že neoinikotinoidy robia včely náchylnejšími na rôzne choroby. Podobné obavy vyslovili aj niektorí americkí vedci, ktorí zistili, že včely vystavené týmto pesticídom do istej miery strácajú schopnosť dochovať včeliu matku - kráľovnú, ktorá ako jediná dokáže prežiť zimu a založiť novú kolóniu.

Krehká rovnováha
Aj keď sa jedny pesticídy sa zakážu, začnú sa používať iné, postrekové, ktoré sú pre včely možno ešte toxickejšie. Problémom je aj to, že zatiaľ čo sa jednotlivé pesticídy testujú, s testovaním ich kombinovaných účinkov je to horšie. Veľa tak nevieme napríklad o vzájomných účinkoch spomínaných insekticídov s herbicídmi určenými na ničenie burín, či s prípravkami proti hubovým chorobám, fungicídmi.

Problém je aj v nedodržiavaní podmienok, za akých sa majú jednotlivé chemikálie aplikovať. Vyskytujú sa napríklad prípady, keď postreky prebehnú cez deň, keď sú na poliach včely, zatiaľ čo je jasne stanovené, že isté prípravky možno aplikovať len vo večerných hodinách, keď včely už nelietajú. Včely tak prijímajú oveľa viac nežiaducich látok, ako je prípustné.
    
Repka olejná kam len dovidieť
Ďalším veľkým problémom pre včely je pestovanie jednotlivých druhov rastlín na obrovských plochách. Pre včely je prirodzené, že majú na výber a môžu si  sadnúť raz na jednu, potom na celkom inú rastlinu, pričom neobchádzajú ani tie, ktoré majú na ne liečivé účinky. To platí pre divo žijúce včely, ako aj pre tie chované. Ak sa zrazu ocitnú pred obmedzeným výberom, prirodzene to má na ne nežiadúce účinky. Divá včela, ktorej prirodzené prostredie sa jedného dňa zmení na nekonečné polia so slnečnicami, môže mať problém, na aký kvet sadnúť, keď všetky slnečnice odkvitnú.

Klíma a GMO
Problém pre včely predstavujú aj meniace sa klimatické podmienky. Otepľovanie prináša na naše polia škodcov, ktoré sme tu predtým nemali, a viac škodcov znamená aj viac postrekov proti nim. Nové obavy prinášajú aj plodiny, ktoré boli geneticky modifikované. Tie sú  už vo svojej podstate transformované tak, aby boli odolné proti škodlivému hmyzu.

Podobne ako u hospodárskych zvierat, aj u včiel treba brať ohľad na to, aby pri ich umelom oplodňovaní nedochádzalo k poklesu ich genetickej diverzity. Dôležitá je aj ich výživa, niekedy sú včely dokrmujú kukuričným sirupom v snahe zvýšiť ich produktivitu. Ak sa čokoľvek zo spomenutých zásahov urobí necitlivo, môže to mať pre včely fatálne následky.