Kincugi

Japonský zmysel pre estetiku sa niekedy radikálne líši od európskeho vnímania krásy. Kým starí Rimania a Gréci uprednostňovali idealizované a bezchybné umelecké diela, Japonci objavili krásu v nedokonalosti. Štýl známy ako wabi-sabi vidí krásu v asymetrii či nedokonalostiach spôsobených časom a zásahmi remeselníkov. V správnych rukách sa i opravená vec môže stať umením. To je prípad Kincugi, ktoré ukazuje, že rozbité veci môžu byť často krajšie ako nové. Podľa legendy vzniklo umenie v 15. storočí, keď japonský šógun Ašikaga Yošimasa poslal do Číny svoju obľúbenú čajovú súpravu. S výsledkom opravy nebol spokojný, lebo poškodené miesta spojili kovovými sponami. Vtedajších japonských remeselníkov to motivovalo nájsť estetickejšiu alternatívu. Úlomky spojili zlatým lakom, čím vznikol prekvapujúci vzor a z poškodenej keramiky sa stali majstrovské diela.

Kabuki

Jednou z najvýraznejších japonských divadelných foriem je Noh. Herci v ťažkých a bohato zdobených šatách predvádzajú scény z histórie a legiend. Na tvári majú masky, ktoré divákom napovedia, akú postavu zobrazujú. Kým Noh si obľúbila najmä vládnuca trieda, medzi ľuďmi sa rozšírila iná forma divadla. Okolo roku 1603 počas horúceho a suchého leta v Kjóte začala mladá dáma – tanečnica Izumo no Okuni vystupovať pre okoloidúcich vo vyschnutom koryte rieky. Vytvorila umenie spevu a tanca pod názvom Kabuki, ktoré bez použitia masiek na tvári umožňovalo zobrazovať aktuálne problémy jednoduchšie. Kabuki pôvodne predvádzali čisto ženské skupiny, no keď šóguni zistili, že niektoré z nich poskytovali publiku sexuálne služby, v roku 1629 ženám vystupovať v divadlách zakázali. Odvtedy ženské role hrali mladí muži.

Figúrky Dogu

Figúrky Dogu pochádzajú z obdobia od 10 000 pred Kristom až do 2 300 pred Kristom a niektoré vyzerajú dosť neobvykle. Pripomínajú totiž ľudí vo vesmírnych oblekoch. Štúdiom vývoja figurín v priebehu času archeológovia vysvetlili, ako sa vyvíjal ich jedinečný vzhľad. Pôvodne sa figúrky podobali ženám s úzkymi pásmi, veľkými bokmi, prsiami a štylizovanými tvárami. Pravdepodobne znázorňovali Bohyňu matku uctievanú v starovekom Japonsku. Neskôr Dogu získali zložité dekorácie a extrémne deformácie tela. A práve tieto oklamali tých, čo snívajú o dávnych mimozemských návštevníkoch.

Bonseki

Origami sa môže javiť ako krehká forma umenia, no v porovnaní s Bonseki je určite trvácnejšie. Bonseki sú totiž miniatúrne obrazy prírodného sveta vyrobené z bieleho piesku a malých skál na čiernom podnose. Umenie údajne vytvoril v 7. storočí cisár Tenmu, ktorý použil podnos a piesok na zobrazenie sveta okolo neho. Je možné, že Bonseki slúžilo na vytváranie obrazov alebo dočasných plánov záhrad. Veľmi dočasných, pretože piesok a kamene nie sú pevne spojené s podnosom. Nie je to chyba, ale časť kúzla tohto umenia. Posedenie nad podnosom a nanášanie zrniek piesku pohybom vtáčieho pera je kontemplatívny akt. Dôležitosť Bonseki vraj spočíva v pocite spokojnosti, ktorý vzniká pri vytváraní scény, a nie z výsledku práce.

Irezumi

Tetovania sú rozšírené na celom svete, našli sa na zachovanej ľudskej koži starej najmenej päťtisíc rokov. V Japonsku má tetovanie osobitný kultúrny význam. Po celé roky napríklad oznamovalo príslušnosť k japonskej mafii Jakuzy. Dokonca i dnes existujú ľudia, ktorých pohľad na tetovanie vystraší. Mnoho japonských verejných kúpeľov dokonca zakazuje vstup ľuďom s tetovaním. Irezumi je jedinečnou formou japonského umenia so zložitými a pestrými vzormi, ktoré pokrývajú celé paže, nohy alebo  telo. Až zákaz tetovania v roku 1872 zmenil tetovanie na doménu zločincov. Ktokoľvek s dostatočne vysokou toleranciou bolesti si môže nechať urobiť na telo zložité scény z japonskej histórie a mýtov. Majstri tetovania Irezumi tradične nanášajú ihlou na konci drevenej paličky, no niektorí už používajú moderné elektrické tetovacie pištole.

Gyotaku

Ako ukážete ľuďom svoj rybársky úlovok? Iste, môžete sa s rybou odfotiť, no Japonci vynašli umenie Gyotaku. Ide o odtlačok ryby, aby jedinečný úlovok zachovali aj pre svojich potomkov. Umenie má jednoduchý postup. Najskôr ulovíte rybu, potom zoberiete atrament a rybu namaľujete. Následne stačí pritlačiť papier. Alternatívnou formou Gyotaku je, že najprv papier odtlačíte do vlhkého povrchu ryby a potom jemne nanesiete atrament. Potlač môžete vylepšiť ďalšími farbami, aby ste krásu ryby zachovali na večnosť.