Empire State Building, New York City, USA

Je naozaj ťažké predstaviť si „Veľké jablko“ bez Empire State Building, ktorý poskytuje miestnym obyvateľom aj turistom úchvatný výhľad na panorámu New Yorku. Tento 102-poschodový mrakodrap však nebol okamžitým favoritom miestnych, ktorí považovali jeho výstavbu za plytvanie peniazmi. Budova stála v rámci rozpočtu 19 miliónov dolárov, pričom ju dokončili v predstihu a oficiálne otvorili 1. mája 1931. Keďže sa však otvorenie prekrývalo s Veľkou hospodárskou krízou, v prvom roku v nej prenajali iba 23 percent kancelárskych priestorov, preto Newyorčania mrakodrap vtipne premenovali na „Empty State Building“ (Prázdna štátna budova). Jej príbeh je plný úspechov i pádov, slávy aj sklamania. Z nešťastnejších udalostí možno spomenúť požiare, prípady streľby alebo nehodu z júla 1945, keď do budovy medzi 79. a 80. poschodím narazil americký bombardér B-25, ktorý pre zlú viditeľnosť v hustej hmle klesol príliš nízko. Zahynulo štrnásť ľudí. Nový život budove vdýchla až rekonštrukcia a reklama, že ide o najvyššiu budovu sveta. Avšak ani tento primát jej nevydržal dlho.

Centre Pompidou, Paríž, Francúzsko

Pri pohľade na tento multikultúrny komplex, ktorý na jednom mieste spája rôzne formy umenia (národná knižnica a rôzne múzeá), nie je ťažké uhádnuť, prečo sa miestnym obyvateľom vôbec nepáči. Keď sa totiž na budovu pozriete, máte pocit, že ju pokrýva lešenie a je vlastne nedostavaná. Dizajn exoskeletu je nielen nevzhľadný, ale v rozpore s historickou architektúrou hlavného mesta, pretože ju obklopujú krásne staré budovy, vrátane najstaršieho domu v meste z roku 1407. Centre Pompidou je síce miestom, kde sa môžu ľudia stretávať a poznávať rôzne druhy umenia, ale samotná budova je terčom kritiky. Extravagantná „budova s ​​obnaženými vnútornosťami“ mnohým pripomína ropnú rafinériu alebo továreň. Pôsobí akoby bola naruby: eskalátory, výťahy, vodovodné potrubia, vzduchotechnika a celá konštrukcia stavby, v podobe masívnych oceľových podper, sa nachádzajú na fasáde stavby. Mnoho ľudí kultúrne stredisko vníma ako škaredú škvrnu na historickom centre francúzskej metropoly.

Údolie padlých, Madrid, Španielsko

Je ťažké uveriť, že by miestni obyvatelia mohli nenávidieť pamätník venovaný padlým v Španielskej občianskej vojne v rokoch 1936-1939. Nenávisť však súvisí s tým, že je zároveň hrobkou generála Francisca Franca, brutálneho diktátora, ktorý prinútil tisíce politických väzňov postaviť pamätník. Údajne Franco znížil trest odsúdeného, ak sa dobrovoľne pripojil k výstavbe. V skutočnosti práce na stavbe pripomínali „nacistický koncentračný tábor“. Kým približne 30-tisíc obetí občianskej vojny pochovali mimo hlavnej Baziliky, samotný Franco a Rivera, zakladateľ španielskej fašistickej strany sú pochovaní v jej vnútri, hoci Franco nikdy nešpecifikoval, že chce byť pochovaný v Bazilike. Mnohí, ktorí prídu a zaplatia vstupné 9 eur, sú tu len preto, aby položili kvety na hroby neznámych vojakov a napľuli na Francov hrob. Údolie padlých je dodnes jedna z najnenávidenejších pamiatok Španielska.

Palác parlamentu, Bukurešť, Rumunsko

Asi vám netreba vysvetľovať, prečo je Palác ľudu najnenávidenejšou budovou v Bukurešti. Hoci vďaka opulentnej architektúre, ktorá v noci svieti zlatom, je u turistov obľúbený, miestni budovou pohŕdajú. Pôvodne totiž vznikla pre komunistického diktátora Nicolae Ceausesca. Zatiaľ čo národ musel znášať extrémnu chudobu, Ceausescu bohatstvo krajiny investoval do výstavby paláca. Zaujímavosťou je, že ide o najťažšiu budovu na svete. Pozostáva z troch miliónov ton mramoru, 5 500 ton betónu, 200 tisíc metrov kubických skla, 3 500 ton krištáľu na 480 lustroch a 1400 stropných svietidlách. Perličkou je dvojtonový záves, ktorý museli utkať na mieste. Práve kvôli svojej váhe sa budova ročne prepadne o 7 mm. Budova má 12 nadzemných a osem podzemných poschodí a približne 1100 miestností. Nie je náhoda, že Rumuni ňou totálne opovrhujú...

Socha Krista Kráľa, Swiebodzin, Poľsko

Socha Krista Kráľa je najvyššou sochou Ježiša na planéte - meria 33 metrov, čo symbolizuje 33 rokov života Ježiša na Zemi. Váži 440 ton a je o tri metre vyššia než socha Krista Spasiteľa v brazílskom Riu de Janeiro. „Tento monument je viditeľnou známkou viery v Krista“, povedal jeden z poľských biskupov. Napriek tomu, že časť miestnych dúfa, že gigantická socha priláka turistov a pútnikov a prispeje k ekonomickému rozmachu regiónu, druhá časť Poliakov obviňuje kňaza, ktorý ju vymyslel, z megalomanstva a tvrdia, že mohutnosť sochy je porušením Ježišovho ducha pokory. Preto je socha jednou z najkontroverznejších pamiatok v Poľsku. Jej postavenie zároveň spôsobilo spory medzi kresťanmi a ateistami. Mnohí kritizujú aj umiestnenie sochy v blízkosti nemeckých hraníc pri diaľnici Berlín-Varšava, neďaleko veľkého supermarketu. Jednou z najnovších kontroverzií je nedávna inštalácia antén v Ježišovej korune na vysielanie internetového signálu pre farnosť Božieho milosrdenstva.