Vo svojich filozofických spisoch v zbierke Meditácie sa rímsky cisár Marcus Aurelius zmienil o vnútornom dialógu, ktorý vedie každé ráno, aby sám seba motivoval a dokázal na úsvite vstať z postele. Prejavuje sa v ňom jeho stoická viera, že muž má dosť sily na to, aby prekonal emócie a prijal skutočnosť takú, aká je.

Takže nabudúce, keď si už po niekoľký raz prestavíte budík na čas o päť minút neskôr… a ešte o päť minút neskôr…. a ešte…. spomeňte si, čo napísal Marcus Aurelius. „Za úsvitu, keď je ťažké vstať z postele, povedz si: Musím ísť do práce ako každá ľudská bytosť. Prečo by som sa mal sťažovať, ak mám robiť to, pre čo som sa narodil? To, pre čo som prišiel na tento svet? Veď je to dôvod, aby som niečo vytvoril! Alebo sa znovu schovám pod prikrývku a zostanem v teple? – Ale keď tu je tak príjemne… – Takže si sa narodil pre príjemný pocit?

Namiesto toho, aby si vytváral nové veci a získaval nové zážitky? Či nevidíš, že rastliny, vtáky, mravce, pavúky a včely si od skorého rána plnia svoje úlohy a vnášajú do sveta poriadok, to najlepšie, čo môžu vytvoriť? A ty ako ľudská bytosť nechceš robiť svoju prácu? Prečo sa neponáhľaš vstať a robiť to, čo ti káže povinnosť? – Ale mne sa chce spať... – Súhlasím, ale príroda ti aj pre spánok nastavila limit – rovnako ako pre jedlo a pitie. A ty si prekročil tú hranicu. Mal si viac než dostatok spánku. Nestačí ti to? Už si prekročil dennú normu.

Nemáš sa dosť rád. Inak by si poslúchol svoj vnútorný hlas a to, čo od teba požaduje. Ľudia, ktorí milujú to, čo robia, robia to vášnivo a oddane, dokonca sa zabudnú kúpať alebo jesť. Máš menšiu úctu k sebe ako rytec k rytine, tanečník k tancu, žobrák k peniazom? Ak sú naozaj pohltení tým, čo radi robia, radšej by prestali jesť a spávať, než by sa zriekli uskutočňovania svojich schopností. Vari pomáhať druhým nemá pre teba nijakú hodnotu? Nestojí to za tvoje úsilie?“ Marcus Aurelius vládol asi v rokoch 161 až 180 nášho letopočtu, a citovanú časť„Meditácií“ napísal v poslednom desaťročí svojho života.

Nový výskum ukazuje, že jeho spôsob rozhovoru vedeného so sebou samým, a najmä spôsob, ako používa druhú osobu jednotného čísla „ty“ namiesto „ja“, čo môže byť veľmi efektívnou motivačnou stratégiou. Vedci sa domnievajú, že takéto introspekcie „evokujú spomienky na získanie podpory a povzbudenia od ostatných, a to najmä v detstve.“ Majte ich na pamäti nabudúce, budú pre vás užitočné ako podnet na začatie nového dňa.