Svätý Sebastián

Sebastián bol rímsky vojak v 3. storočí a tiež tajný kresťan. Kvôli svojej odvahe a vojenskej zručnosti rýchlo postupoval v hierarchii armády. Jeho kolegovia – pohanskí vojaci nevedeli, že využíval svoje postavenie a vplyv na šírenie evanjelia a pomáhal prenasledovaným kresťanom. Samozrejme, jeho kresťanská viera nezostala utajená. V roku 286 sa cisár Dioklecián dopočul o Sebastiánovej viere a nariadil, aby ho priviazali o kôl a zabili šípmi. Rimania odišli z popraviska v domnienke, že je mŕtvy. Keď sa svätá Irena z Ríma rozhodla vziať jeho telo, zistila niečo úžasné: Sebastián ešte žil! Odviedla ho do svojho domu, ošetrila mu rany a on vyzdravel. Keď sa mu vrátili sily, Sebastián sa už neskrýval, ale vrátil sa späť na námestie a začal hlásať evanjelium. Vtedy zažil cisár Dioklecián „šok“. Prechádzal sa po ulici a začul človeka, ktorý odsudzoval jeho kruté zaobchádzanie s kresťanmi. Keď sa pozrel, uvidel muža, ktorého považoval za mŕtveho! Namiesto toho, aby to vzal ako znamenie a konal pokánie, cisár nariadil, aby Sebastiána znovu zabili. Sebastiána bili palicami až kým si vojaci neboli istí, že je naozaj mŕtvy a jeho telo vyhodili do kanalizácie. Takže hoci svätého Sebastiána všade vo svete vyobrazujú mŕtveho so šípmi v tele, pravda je, že ho ubili palicami. Spomienka na sv. Sebastiána sa u nás slávi 20. januára.

Svätá Quiteria

Sv. Quiteria pochádzala z deviatich sestier – devätorčiat. Jej matka, manželka rímskeho guvernéra, ktorý pohŕdal narodením deviatich dcér psychicky nezvládla pôrod, lebo nepovila syna, a v záchvate hnevu prikázala slúžke, aby deti utopila v rieke. Slúžka – kresťanka - ohavný skutok nedokázala vykonať a dievčatá odniesla do vzdialenej dediny ku kresťanskému mníchovi, vďaka ktorému dostali kresťanskú výchovu. Dievčatá neskôr vytvorili skupinu deviatich bojovníčok, ktoré oslobodzovali uväznených kresťanov a týmto štýlom života strávili niekoľko rokov. Kým ich nechytili a predviedli pred ich otca – guvernéra Lucia, ktorý v nich spoznal svoje dcéry. Prikázal im, aby sa každá z nich vydala za rímskeho pohana, no ony odmietli. Namiesto toho sa rozhodli ísť do väzenia, kde chválili a oslavovali Ježiša. Práve tam obrátili na kresťanstvo desiatky väzňov. Guvernér následne rozhodol, aby Quiterii a jej sestrám odťali hlavy a telá hodili do mora. Dnes Quiteriu znázorňujú na ikonách a maľbách ako slávnu mučeníčku.

Agáta sicílska

Svätá Agáta sa narodila v bohatej a vznešenej rodine na Sicílii. Vychovávali ju v kresťanskej viere a vynikala neobyčajnou krásou. Ako 15-ročná zložila sľub, že zostane pannou a život zasvätí Ježišovi Kristovi. V rokoch 250-251 panoval v Catanii prokonzul Quintianus, ktorého očarila jej krása a začal sa o ňu uchádzať. Keďže Agáta s ním odmietla vstúpiť do manželstva, udal ju ako kresťanku. Agátu doviedli pred súd, kde jej radili, aby zaprela vieru a ušetrila si hrozné bolesti a mučenie. Keď to odmietla, natiahli na škripec, zbičovali, trhali jej telo železnými kliešťami, odrezali prsia a pálili ju ohňom. Neskôr ju mučili na črepinách či žeravom uhlí, no Agáta všetko hrdinsky vydržala. Mučenie ale bolo také intenzívne, že vo veku 20 rokov zomrela vo väzení. V 11. storočí jej telo previezli do Konštantínopolu a neskôr vrátili na odpočinok do sicílskeho mesta Catania, do katedrály sv. Agáty. Jej lebku v 14. storočí oddelili od tela a uložili do strieborného relikviára. Relikviu vyberú iba jediný krát v roku, na jej sviatok, a to 5. februára. O význame svätej Agáty svedčí i to, že jej meno sa ako jedno z mála žien dostalo aj do Rímskeho kánona.

Perpetua a Felicity

Za panovania rímskeho cisára Septima Severa nastalo v roku 202 ukrutné prenasledovanie kresťanov. Napriek tomu sa niektorí odvážlivci odhodlali nechať sa pokrstiť. Najodvážnejšou bola Perpetua, pôvodom zo vznešeného rímskeho rodu, vydatá žena s dieťaťom. Druhá bola Felicita, otrokyňa, tiež vydatá a tehotná. Keďže sa svojej viery nechceli vzdať, predviedli ich do arény pred divákov a hodili dravej zveri. Keď napriek mnohým zraneniam prežili, kati im vrazili dýku do krku, aby ich usmrtili. Ich posledné slová boli: „Sme kresťanky“. Toto otrasné divadlo sa uskutočnilo 7. marca 202. Mučeníctvo svätých Perpetuy a Felicity malo pre celú cirkev veľký význam. Obe svätice Perpetua a Felicita dodnes spomínajú vo svätej omši v eucharistickej modlitbe.