Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Sophie Blanchardová začala lietať so svojím manželom, slávnym balónovým letcom Jean-Pierre Blanchardom, v roku 1804. Z jeho strany išlo o marketingový ťah, Jean-Pierre totiž zarábal na vyberaní vstupného od ľudí, ktorí chceli vidieť jeho lety. Biznis sa však hýbal pomaly a letec si myslel, že prítomnosť ženy v balóne vzbudí v ľuďoch väčší záujem. Sophie nakoniec začala lietať sama a stala sa vôbec prvou pilotkou balóna v dejinách.

Jean-Pierre dostal v roku 1809 infarkt práve v momente, keď letel nad Haagom. Nevedno, či zomrel už vo vzduchu, alebo až po páde balóna, Sophie každopádne zanechal hromadu dlhov. Naďalej si však zarábala lietaním a predvádzala odvážne kúsky. Dokonca ostávala vo vzduchu celú noc a púšťala divákom ohňostroje.

Napokon sa dostala do pozornosti Napoleona Bonaparteho, ktorý z nej urobil oficiálnu pilotku počas rôznych slávností. Okrem iného tak dostala na starosť organizovanie balónových letov na štátnych oslavách. Letela v deň svadby cisára a Márie-Lujzy Habsbursko-lotrinskej a keď sa mu narodil syn, vznášala sa nad Parížom a zhadzovala miestnym oslavné letáky. A keď na trón v roku 1814 nastúpil kráľ Ľudovíť XVIII., taktiež to oslávila letom. Stala sa „Oficiálnou pilotkou francúzskej reštaurácie“.

Sophiine lety priťahovali pozornosť veľkých davov. Niet divu, išlo doslova o kaskadérske kúsky. Raz vystúpila do výšky až štyroch kilometrov. V inom prípade musela kvôli krupobitiu stúpať tak vysoko, až omdlela v dôsledku nedostatku kyslíka. Keď sa konečne prebrala a pristála, zistila, že strávila vo vzduchu 14 hodín. Raz sa dokonca takmer utopila, keď si myslela, že rozmočené pole pri Nantes je vhodné na pristátie. Takmer sa utopila.

Sophie využívala vodíkový balón, ktorý bol menší a nafukoval sa jednoduchšie než ten teplovzdušný. Bol však aj nebezpečnejší. Vodík je totiž pri styku zo vzduchom horľavý.

6. júla 1819 sa Sophie Blanchardová pripravovala na vzlet v parížskych Záhradách Tivoli. Spoločnosť jej robil rozjarený dav. Chcela mu predviesť kúsok zvaný „Bengálsky oheň“, ktorý bol obzvlášť nebezpečný. Predtým, než odviazala kotevné lano, davu oznámila, že to bude poslednýkrát, čo Bengálsky oheň predvedie. Nemýlila sa.

Ihneď po vzlietnutí balón uchytil silný vietor a hnal ho k stromom. Náraz do konárov poškodil gondolu a natočil pyrotechniku smerom k balónu. Zariadenie sa prakticky ihneď vznietilo a vietor ho unášal preč.

Časť obecenstva si myslela, že ide o súčasť vystúpenia. Čoskoro však bolo jasné, že pilotka je v nebezpečenstve. Balón sa začal rútiť k zemi, Sophie si ale zachovala chladnú hlavu a chcela pád spomaliť vyhadzovaním závaží. Bolo by sa jej podarilo pristáť a prežiť, nebyť toho, že gondola narazila do strechy jednej z budov v okolí a vymrštila pilotku. Tá sa zrútila po škridlách a spadla na zem. Zlomila si väz.