Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Masabumi Hosono pracoval v roku 1910 ako vedúci odboru železníc na japonskom ministerstve dopravy. Vedel dobre po rusky, a tak ho vláda vyslala, aby sa v Moskve zdokonalil v umení výstavby železničných tratí. Po dvoch rokoch v Rusku odcestoval do Londýna a následne do Southamptonu, aby sa cez Atlantik, USA a Tichý oceán vrátil do vlasti. 10. apríla 1912 sa teda nalodil na Titanic ako pasažier druhej triedy.

Ako iste viete, v noci 15. apríla 1912 parník narazil do ľadovca. Do trupu vnikala ľadová voda. Pasažieri panikárili. Bolo jasné, že loď pôjde ku dnu.<br>Hosona zobudil krik. Japonec sa rýchlo dokázal dostať na hlavnú palubu, kde na chvíľu ostal vydesene stáť. Do vzduchu lietali poplašné svetlice a hlasitý nárek vŕzgajúcej lode sa miešal s revom cestujúcich.

Najprv sa vraj zmieril so smrťou a pripravoval sa na posledné momenty života. Myšlienka na to, že už nikdy neuvidí manželku a deti, v ňom ale prebudila túžbu prežiť. Zrazu začul volanie dôstojníka: „Miesto ešte pre dvoch!“ Chcel zaplniť záchranný čln do posledného miesta a Masabumi vycítil príležitosť na záchranu. Skočil po nej.

Nasledujúci deň sa Japoncov čln dočkal záchrany. Cestou do New Yorku spisoval svoje zážitky na list papiera, ktorý chcel pôvodne využiť na dopis pre manželku. Okrem iného v ňom stálo: „Keď loď klesla pod hladinu, ozýval sa už len nárek ľudí vo vode, ale aj tých, ktorí ostali v člnoch. Ženy a deti plakali nevediac, čo sa stalo s ich príbuznými.“

Masabumiho príbeh najprv nepriťahoval pozornosť, preživších z Titanicu boli stovky a každý mal srdcervúcu históriu. Horšie to však bolo v samotnom Japonsku.

Sebaobetovanie, odvaha a nezištnosť sú v japonskej kultúre hlboko zakorenené. História krajiny vychádzajúceho slnka je plná príbehov o samurajoch, ktorí radšej spáchali rituálnu samovraždu seppuku, než by mali čeliť hanbe či zajatiu. Od Masabumiho sa jednoducho čakalo, že žoči-voči nebezpečenstvu sa zachová príkladne a zvolí si radšej smrť.

Japonská tlač ho odsudzovala za zbabelosť, dokonca prišiel o pracovnú pozíciu a znova ho najali len na zmluvu. Príkoria znášal celý život a snažil sa príliš nevytŕčať z davu. Zomrel v roku 1939 ako 68-ročný.

Masabumiho rodina považovala príbeh jeho prežitia za hanebný a desaťročia ho skrývala. Verejnosť sa o ňom dozvedela až krátko pred premiérou Cameronovho Titanicu. O Masabumim prehovoril jeho vnuk Haruomi, ktorý chcel dedovi prinavrátiť stratenú česť.<br>

Prežil potopenie Titanicu, ostal v hanbe. Podľa krajanov mal radšej zomrieť

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Prežil potopenie Titanicu, ostal v hanbe. Podľa krajanov mal radšej zomrieť

Noel

Súvisiace články

Veľký indický hladomor: Keď sa obilie vyvážalo za cenu ľudských životov

Opustené európske väznice, ktoré desia svojou minulosťou

Rýchly test z delenia: Nesmiete použiť kalkulačku!

Hoax o kradnutí áut: Aj vy ste mu na sociálnych sieťach naleteli?

Dali by vám dnes vodičský preukaz? Zistite to v KVÍZE

Posledné chvíle Heinricha Himmlera: Spojenci mu chceli zachrániť život

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás