Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Zatiaľ čo legitímny drevársky priemysel sa dlhodobo snaží zmierniť škody na životnom prostredí, ktoré spôsobí, jeho nelegálna verzia spôsobuje neuveriteľné problémy. Len USA hlásia 1 miliardu dolárov ušlých príjmov ročne z nelegálnej ťažby dreva. V krajinách ako Brazília a Peru je nezákonných vraj až okolo 80 percent všetkých ťažieb, pričom celosvetové ekonomické straty pravdepodobne dosahujú 15 miliárd dolárov ročne. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že celosvetový objem výrobkov z dreva predstavoval v roku 2016 až 227 miliárd amerických dolárov a tiež, že cca 30 percent obchodu s drevom prebehne nelegálne. Týka sa to najmä exotických druhov dreva, akým je napríklad palisander, z ktorého vyrábajú hudobné nástroje alebo nábytok. Navyše, nelegálny výrub lesov je jednou z hlavných príčin globálnej zmeny klímy.

Mnohé druhy voľne žijúcich živočíchov sú predmetom pytliactva a nezákonného obchodovania, ale primáty, najmä šimpanzy a orangutany, patria medzi najvyhľadávanejšie. V niektorých krajinách ich ľudia konzumujú, často slúžia ako testovacie subjekty v biomedicínskom výskume a tiež ich predávajú ako domáce zvieratá či do zábavného priemyslu. Problém je najvypuklejší v Indonézii, kde dochádza k masívnemu pytliactvu a následnému predaju primátov na čiernom trhu. Podľa nedávnej správy OSN od roku 2005 sa takto „stratilo“ viac ako 22-tisíc ľudoopov. Niet divu, že pytliactvo predstavuje obrovský podiel na nezákonnom obchode s voľne žijúcimi zvieratami v hodnote desať miliárd dolárov ročne.

Ak si myslíte, že obchodovanie s ľudskými orgánmi je výmyslom filmárov, mýlite sa. Ide o reálny a prosperujúci biznis. Drvivú väčšinu nelegálne odobratých orgánov tvoria obličky, keďže na prežitie človeku stačí iba jedna. Nefér je už len to, aký obrovský nepomer je medzi cenou, ktorú mafia zaplatí za odobratie orgánu a sumou, ktorú zinkasuje za transplantáciu. Kým mnohí zúfalí „pacienti“ podstúpia nelegálne odobratie obličky už za päťtisíc dolárov, rovnako zúfalí príjemcovia zaplatia 200-tisíc i viac dolárov. Tento biznis prevláda v krajinách Blízkeho východu a Ázie, pričom na vzostupe sú najmä trhy na Filipínach, v Indii a v Pakistane. Napríklad Čína je jediná krajina na svete, ktorá predáva orgány popravených väzňov. V krajine ročne uskutočnia až 4 500 popráv, pričom k veľkému percentu dochádza práve kvôli predaju orgánov. Kým mnohí ľudia sa dobrovoľne vzdávajú svojich orgánov za hotovosť, mnohých podvedú, prípadne donútia k zákroku a orgány im odoberú bez ich vedomia. Nedávna štúdia WHO uviedla, že ročne dôjde k cca desaťtisíc nelegálnym operáciám ročne, čo robí z obchodu s ľudskými orgánmi potenciálne multimiliardové odvetvie čierneho trhu.

Obchodovanie s kožou pytóna podlieha zdanlivo veľmi prísnej kontrole. Lenže dopyt v posledných rokoch prudko vzrástol, najmä v Európe, kde sú módne kabelky a značkové topánky z hadej kože. Dokonca aj v Kalifornii, kde je predaj pytónov alebo ich častí od roku 1970 nezákonný, sa v niektorých luxusných butikoch stále dajú kúpiť predmety z hadej kože. Žiaľ, používanie koží z nelegálne ulovených hadov znamená pre ľudí obrovský zisk, pričom tento prosperujúci zločinecký podnik onedlho prerastie legálny trh s kožou. Verte alebo nie, ročný obchod s kožami z pytónov dosahuje celosvetovo približne miliardu dolárov. Takmer polovica z toho pochádza z nelegálneho biznisu, pričom zločinecké podniky si každý rok ukroja z tohto „koláča“ stále viac a viac.

Vedeli ste, že predaj ľudských spermií cez internet v posledných rokoch doslova „explodoval?“ Hoci sa to na prvý pohľad môže zdať ako celkom neškodný obchod, pre mnohých dokonca užitočný (ak majú problémy s otehotnením), existujú vážne problémy, ktoré musia následne zákonodarcovia a lekári riešiť. Legitímni darcovia spermií totiž podliehajú prísnej kontrole, aby sa minimalizovali genetické defekty, zdravotné problémy a podobne. Hlavným nedostatkom priameho predaja spermií cez internet je chýbajúca kontrola. „Darcovia“ nepodstupujú žiadne lekárske testy a príjemcovia nemajú možnosť zistiť, čo sú zač. Nehovoriac o tisíckach infekčných chorôb, ktoré sa môžu prenášajú prostredníctvom spermií. Hoci existujú zákony na reguláciu predaja spermií alebo vajíčok, mnohé z webových stránok je veľmi ťažké právne stíhať, pretože fungujú pod zámienkou zoznamiek. Aj preto je náročné získať celosvetové odhady ročného zisku, ale napríklad jeden pár britských mužov dokázal zaregistrovať 800 žien a vyzbierať viac ako štvrť milióna libier za predaj svojich spermií.