Pred 1910 rokmi jeden objav zmenil svet

V histórii sa na písanie používalo veľa materiálov. Zo starovekej Mezopotámie sa zachovalo obrovské množstvo hlinených dostičiek, do ktorých sa vtláčalo klinové písmo. Predpokladá sa, že už pred Homérom (teda pred 9. storočím p.n.l.) sa už používali dostičky drevené. K písaniu sa neskôr používali napríklad olivové listy, veľké listy paliem či kôra stromov (kôra sa povie po latinsky liber, čo neskôr označovalo celú knihu).

Asi už v 15. storočí p.n.l. sa objavil pergamen vyrábaný hlavne z ovčej kože. Tradične sa jeho objav pripisuje remeselníkom z maloázijského mesta Pergamon. Pergamen bol až do objavu papiera hlavným materiálom na zaznamenávanie písma. Druhý materiál, ktorý sa zapísal do histórie, je papyrus, blížiaci sa v mnohých smeroch papieru. Nakoniec slovo papier je z neho odvodené. Starí Gréci nazývali vnútorné vlákna rastliny, papyrusu, slovom bubloi, a písanie na listy papyrusu bolo biblion, v latinčine biblia. Za tým sa skrývalo meno fenického mesta Byblos známeho vývozom papyrusu.

Papier znamenal prielom v šírení informácii. Dal sa ľahko vyrábať vo veľkom množstve a neskôr, spolu s vynálezom kníhtlače, zmenil tvár sveta. Podľa kronikára Fan Ťie, ktorý napísal dejiny dynastií Chan, podal Chaj Lun v roku 105 správu o svojich výskumoch cisárovi Jüan Singovi. Po Cchaj Lunovi vraj zostal pri jeho dome kamenný mažiar na výrobu papieru. Ako vzácna pamiatka sa spomína ešte počas dynastie Tchang (618-907 n. l.).

Výroba papieru potom začala až v roku 610 v Japonsku, keď sa sem dostala pravdepodobne cez Kóreu, ktorá bola vtedy súčasťou Číny. Na Západ sa japonský papier šíril po Hodvábnej ceste do Samarkandu. Kedy sa začal papier v Európe sa presne nevie - odborníci odhadujú že až v 12. storočí v Taliansku, alebo v Španielsku.

Papier z rodu najdôležitejších.