Za štipľavosť paprík je zodpovedný alkaloid kapsaicín, nazývaný aj kapsicín. Prvýkrát bol v čistej forme izolovaný v roku 1898, syntetická výroba sa datuje do roku 1930.

Má priam zázračné účinky na žalúdok, sliznice, kožu, krv či kosti. Nižší počet ochorení srdca a ciev u južanských národov súvisí práve s účinkami tejto látky, ktorá znižuje zrážavosť krvi.&nbsp;

Štipľavosť paprík sa meria v SHU jednotkách (Scoville Heat Units). Väčšina zeleninových odrôd vykazuje hodnoty 0 – 100 SHU, čistý kapsaicín, ktorý je na opačnom póle spektra, má 15 000 000 SHU.

Vedeli ste?

Kapsaicín podporuje i tvorbu endorfínu, ktorý štruktúrou pripomína morfín, čiže potláča bolesť a vyvoláva pocit eufórie. Štipľavé papriky vám skrátka zvýšia vitalitu aj zlepšia náladu.

Nebojte sa ich, s ich konzumáciou však začnite opatrne. Kapsaicín sa pre vás môže stať drogou a postupne budete potrebovať čoraz ostrejšie jedlá. Na rozdiel od iných návykových látok však vášmu telu prospeje.

Prečo sú čili papričky štipľavé? Môže za to chemikália

zahradkar

Záhradkár

magazin

Magazín

Zaujímavosti