Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Fotografia zachytáva člena nacistickej jednotky Einsatzgruppe D krátko predtým, ako strelí do hlavy kľačiaceho muža. Pod ním je už masový hrob plný mŕtvol, jeden z mnohých, ktoré v roku 1941 vykopali v okolí ukrajinského mesta Vinnycia. V takýchto jamách skončilo v ten deň všetkých 28-tisíc Židov, ktorí v meste a jeho okolí ostali.

Vo Vinnycii sa odohrali dva masakre, 16. a 22. septembra. Počas prvého Einsatzgruppen vraždili Židov priamo z mesta, druhý sa týkal Židov zo širokého okolia. Fotografia teda zrejme vznikla 22. septembra.

Svedkom masového vraždenia bol okrem iného aj poručík Wehrmachtu Erwin Bingel, ktorý dostal rozkaz pomáhať pri strážení miestnej železnice a letiska. Bol si vedomý toho, že neďaleko letiska vyhĺbili vojaci množstvo jám, a že lietadlom priletelo niekoľko „špecialistov“ z SS. Potom Židov zhromaždili na „spočítanie“.

Erwin Bingel si o incidente zapísal: „22. septembra 1941 som bol so svojimi mužmi svedkom druhého masakru vo Vinnycii. Ten tretí viedla ukrajinská milícia vycvičená mužmi z SS a riadená malou skupinou dôstojníkov a poddôstojníkov SS. Počas prvých dvoch masakrov zomrelo najprv 24-tisíc a potom 28-tisíc Židov. Počas tretieho zabili Ukrajinci ďalších šesťtisíc.“

„Bingel pokračoval: „Ráno o 10:15 k nám doľahli výstrely a príšerný krik. Najprv som nechápal, čo sa deje, ale keď som sa priblížil k oknu, z ktorého bol výhľad na mestský park, ocitol sa mi pred očami zvláštny úkaz. Po meste jazdili ukrajinskí milicionári na koňoch, v rukách pištole, pušky a jazdecké meče.

Chvíľu nám trvalo, kým sme pochopili, že zháňajú ľudí do jedného stáda, mužov, ženy i deti. Potom do tej masy začali strieľať. Koho nezabili guľky, skončil pod čepeľami mečov. Kone tejto hordy dupali po mŕtvych a muži vraždili nevinných, ktorých jediným prečinom bolo, že unikli predošlým dvom masakrom.

Neviem, prečo sme to nepredpokladali. Veď už pri sčítaní museli Židia odovzdávať cennosti. Potom ich odvádzali k vykopaným jamám. Trvalo to celé hodiny. Vpred postúpil jeden rad Židov, bolo jedno, či sú to muži, alebo ženy. Za nich sa postavili Einsatzgruppen a strieľali do hláv s takým zanietením, až sa zdalo, že sa pre túto činnosť narodili. Keď prvý rad spadol do jám, nasledoval druhý rad. Ten dostal do rúk lopaty, ktorým nahádzal na mŕtvych a ranených vrstvu chlórnanu vápenatého. Potom odovzdali lopaty a postavili sa do radu na smrť.“