Goodwin Sands sa nachádzajú priamo v jednej z najrušnejších dopravných tepien sveta: v Lamanšskom prielive. Už stáročia sú pre lodivodov náročnou prekážkou a prvé zdokumentované stroskotanie tu nastalo v roku 1298. Odhaduje sa, že od tých čias uviazlo na tomto nebezpečnom mieste najmenej dvetisíc lodí. Tucty vrakov pritom stále ležia pod hladinou.

Plytčiny Goodwin Sands majú na dĺžku asi 15 kilometrov a v najširšom bode merajú približne päť kilometrov. Príliv, odliv a morské prúdy ich však neustále menia. Po väčšinu času sú skryté osem až 15 metrov pod hladinou, ale počas maximálneho odlivu odhalia asi desatinu svojej celkovej plochy. Piesok je vtedy taký pevný, že unesie človeka a dá sa po ňom kráčať.

Najčastejším dôvodom stroskotaní býva zlé počasie. Loď narazí na plytčinu a začne do nej prúdiť voda. Ak má posádka šťastie, dokáže upozorniť pobrežnú stráž alebo okoloidúce plavidlá a požiadať o záchranu. Keď ale spása nepríde včas, čaká stroskotancov krutý koniec.

K najhoršej nehode tu došlo počas búrky v roku 1703, keď na plytčinách skončilo 13 bojových lodí a 40 obchodných plavidiel. Jeden vrak sa pritom podarilo nájsť potápačom v roku 1979. Ďalším význačným stroskotaním bola skaza lode Admiral Gardner, ktorá patrila Východoindickej spoločnosti. Tá viezla nielen náklad zbraní a železa, ale aj 48 ton mincí. Vrak objavili potápači v roku 1984 a dostali z neho približne milión mincí. Jeho okolie je dnes chránenou zónou a ľudia sa k nemu nesmú priblížiť.

Moderné technológie už dnes našťastie katastrofám dokážu zabrániť a k poslednému stroskotaniu na Goodwin Sands došlo v roku 1954, kedy tu zahynulo šesť námorníkov. Pre istotu tu však ako varovanie stále funguje aj maják. Keby náhodou technológie zlyhali.