Keď sa slávny prírodovedec Darwin vydal na cestu na kráľovskej lodi Beagle na Galapágy pri pobreží Ekvádoru, chcel dokázať svoju teóriu prirodzeného výberu. Na mieste zistil, že zvieratá na ostrovoch sú v porovnaní so svojimi bratancami na pevnine oveľa krotkejšie. Predpokladal, že ak by na súostroví bolo viac predátorov, boli by ich potenciálne obete viac v strehu, boli by rýchlejšie a nedôverčivejšie.

Aj po 150 rokoch od Darwinových výskumov vedci zisťujú, že na Galapágach sa k jaštericiam môžu priblížiť viac ako na pevnine. Ostrovné jašterice majú kratšiu takzvanú iniciačnú vzdialenosť úteku, teda bod, v ktorom korisť utečie od predátora.

Darwinova teória prirodzeného výberu je viditeľná všade v prírode. V rámci druhu sa pária najlepšie jedince, aby sa rodilo potomstvo s čo najlepším genetickým kódom. Preto býva vodcom svorky najsilnejší jedinec, ktorý si môže vyberať na párenie samice – a vyberá si tie najlepšie. Je to vynikajúci a prirodzený mechanizmus, aby druh nemohol degenerovať, a v podstate tomu účinne zabraňuje. Dnešná príroda je však plná mutácií a zmutovaných génov zvierat, ktoré nevznikajú prirodzenou cestou, ale vplyvom znečisteného ovzdušia, chémiou, odpadmi a inými negatívnymi faktormi. Tie mohli ovplyvniť aj vývin podľa Darwina.

Výskumníci z University of California, Riverside , Indiana University,&nbsp; Purdue University Fort Wayne a George Washington University však zistili, že Darwin mal pravdu a ani znečistenie ovzdušia jeho teóriu nerelativizovalo! Hlavnou myšlienkou ich vedeckej expedície bol pokus vyvrátiť teóriu o prirodzenom výbere, podľa ktorej sa zvieratá vyvíjajú takmer k dokonalosti.

Štúdia však potvrdzuje Darwinove pozorovania a mnoho neoficiálnych správ o krotkých zvieratách z ostrova. Jeho poznatky sa ukázali ako správne a zostávajú významným zdrojom inšpirácie pre dnešných biológov.

V rámci iného výskumu zasa odborníci analyzovali vzťah medzi únikovým bodom - okamihom, v ktorom korisť začne utekať pred predátorom, a vzdialenosťou od pevniny. Skúmali 66 rôznych druhov jašteríc. Štúdia sa zamerala na jašterice z piatich kontinentov a ostrovov v Atlantickom a Tichom oceáne, Karibiku a Stredozemnom mori. Únikový bod sa so vzdialenosťou od pevniny výrazne menil. To sa stalo aj na odľahlých ostrovoch , pretože je tam menej dravcov, takže prirodzený výber uprednostňuje zvieratá, ktoré nemusia utekať.

Otázkou však ostáva, či by Darwinova teória neutrpela trhliny, keby na ostrovoch žilo množstvo predátorov, ako sa to deje na pevnine. To je úloha pre vedcov budúcnosti.

Platí už viac než 160 rokov: Darwinovu teóriu evolúcie stále nevyvrátili

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Platí už viac než 160 rokov: Darwinovu teóriu evolúcie stále nevyvrátili

Súvisiace články

Hollywoodske filmy a lietadlá: Čo všetko (nie) je pravda?

FOTO Krúpy ako tenisové loptičky spôsobili miliardové škody

Prepadáky najbohatších firiem: S akými produktami neuspeli?

Čmeliak preletí aj najvyššiu horu sveta, nevadí mu riedky vzduch

Ako budú vyzerať mestá budúcnosti? Saudská Arábia už jedno stavia

Miesto, na ktoré vesmír zabudol: Boötesovej prázdnote chýbajú galaxie

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás