Reklama

Papagáj ako symbol dlhovekosti: Kedy je už starcom?

Reklama

Ak chováte papagáje, je tento článok pre vás ako stvorený.

Synonymom dlhovekosti je podľa Života papagáj. No nie každý sa dožíva vysokého veku. „Asi najznámejším papagájom u nás je papagájec, hovorovo andulka,“ hovorí odborníčka na chov týchto operencov Vlaďka Čarková z Kráľovstva papagájov v Prahe. „Na internete či v literatúre sa môžete dočítať, že sa dožíva piatich až ôsmich rokov. Poznám však viac ľudí, ktorým sa andulka dožila dvanástich alebo dokonca pätnástich rokov.“

Vlaďka Čarková (Kráľovstvo papagájov Praha, Ara TV na YouTube)

„Staroba sa prejavuje inak v prírode a inak v ľudskej starostlivosti. Pri andulkách v ľudskej starostlivosti dochádza spravidla k postupnému znižovaniu aktivity, k prejavom únavy, posedávaniu. Papagáj je však veľmi hrdý tvor a do poslednej chvíle sa snaží nedať na sebe nič poznať. V prírode by zoslabnutý jedinec neprežil.“

Možné prejavy starnutia vtákov sú podobné tým, ktoré možno pozorovať pri cicavcoch. Zahŕňajú aterosklerózu, rakovinu, očné katarakty, biochemické zmeny v kolagéne a ďalších spojivových tkanivách, endokrinologické poruchy. Na rozdiel od psov a mačiek vtáčie starnutie ešte nie je tak dobre zmapované. Podľa Zoo Exotic Pathology Service sú napríklad papagájce (andulky) považované za staršie v šiestich rokoch, korely v dvanástich a väčšie papagáje v tridsiatich rokoch.

Doktorka Susan Oroszová, riaditeľka wellness centra pre vtáky a exotické zvieratá v Ohiu a špecialistka na neuroanatómiu vtáctva, napísala: „Mnoho vtákov v domácom chove zomiera pre znížený prívod krvi do mozgu v dôsledku vážneho zúženia krčných tepien. Preto môžu trpieť niečím, ako je demencia. Bežne vidíme papagáje, ktoré spadli z bidielka a na krátky čas vyzerajú omámene, majú záchvaty alebo zmeny v myslení.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Napriek tomu stále panujú dohady, kedy možno papagája považovať za starého. Vlaď­ka Čarková napríklad rozpráva príbeh zo svojej bohatej praxe: „Kedysi dostal náš žako Charlie hlavnú úlohu vo filme Stratení v Mníchove režiséra Petra Zelenku, v ktorom hral 90-ročného žaka, ktorý predtým patril poprednému francúzskemu politikovi a zažil podpis Mníchovskej dohody. V scenári bolo opísané, ako bude papagáj namaskovaný, ako bude mať napudrované perie, aby vyzeral staro. Kto má doma papagája žaka, ten vie, že nemá rád čokoľvek nové a nezvyčajné, a keby ste mu niečím zababrali krídla, je veľká pravdepodobnosť, že si poškodí letky alebo ošklbe perie zo stresu v snahe zbaviť sa toho. Maskovanie sme teda odmietli. Produkciu sme nakoniec presvedčili aj argumentmi. Nás totiž zaujímalo, ako by vyzeral taký 90-ročný žako, či by bol naozaj taký starý a so zlým perím. Najhodnotnejšie informácie sme získali priamo od domorodcov z afrického Konga, odkiaľ tieto vtáky pochádzajú a kde žijú voľne v prírode. Hovorili, že žako sa deväťdesiatky nedožije, že maximum je tak okolo 50 rokov. A vek na ňom vraj na prvý pohľad nevidno. Priznali, že ak je starší ako päť rokov, už ho ani oni nedokážu rozoznať od toho 50-ročného. Celkom logicky vysvetľovali, že vyššieho veku sa dožije len žako vo veľmi dobrej kondícii, s dobrým zdravotným stavom. Keby mal zlé krídla a nekvalitné perie, najskôr by čoskoro uhynul alebo by sa stal potravou pre iné zvieratá.“

Zdroj: Shutterstock

Pre drobné zvieratká je veľmi nebezpečný prievan.

Pozoruhodné je, že dostatočné informácie o starnutí občas chýbajú nielen pri papagájoch, ale napríklad aj v prípade sliepok, chovaných po celom svete. Podľa informácií Open Sanctuary Projectu je to tým, že sliepky obvykle nedostávajú šancu žiť prirodzenú dĺžku života, ktorá môže dosahovať až pätnásť rokov. Vo veľkochovoch idú už ako jedenapolročné na bitúnok. Našťastie pribúda ľudí, ktorí sliepky vyradené z chovu vykupujú, nechávajú ich dožiť a dávajú tak šancu aj hydinovým seniorom. Aj tí vyžadujú svoje. Mnohokrát ich trápi artritída, vstup do kurníka a výstup z neho sú čoraz ťažšie, preto sa musí myslieť na to, aby rampy a rebríčky neboli príliš strmé a kurník bol, pokiaľ sa dá, nízko.

K častým odporúčaniam patrí umiestniť jedlo a vodu na úroveň hrudníka, pretože staršia sliepka s artritídou či iným bolestivým stavom máva problémy skloniť sa k potrave. Aj sliepky ohrozujú vo vyššom veku rôzne neurologické problémy, ktorých prejavy by hocikto mohol označiť za demenciu. Bývajú dezorientované, točia sa v ​kruhu, nenachádzajú cestu do kurníka. Podľa niektorých slepačích výskumníkov ich však ešte viac ohrozuje depresia. Vzhľadom na to, že sliepky sú zvieratá orientované na kŕdle, majú tendenciu vytvárať si silné väzby. Americká organizácia Farm Sanctuary odporúča: „Ak sa ich rozhodnete na staré kolená izolovať v nejakom bezpečnejšom priestore, vždy ich nechajte v spoločnosti niektorého z ich priateľov z kŕdľa, pokiaľ možno najbližšieho priateľa.“

AUTOR: Judita Bednářová, týždenník kvĕty

Vyberáme pre vás niečo PLUS