Obloženie kúpil gróf Pálffy

„Doteraz sme vedeli iba to, že drevené, bohato zdobené obloženie stien s orientálnymi motívmi zakúpil začiatkom minulého storočia posledný feudálny majiteľ bojnického panstva gróf Pálffy. Miestnosť, ktorú ním obložili, bola súčasťou grófskeho bytu a Pálffy ju využíval ako svoju pracovňu. Z pôvodného zariadenia sa v ňom nachádza ešte časť nábytku a niektoré ozdobné predmety z porcelánu a tiež zaujímavý paraván, obrúbený drevenými samorastmi. Gróf si v nej ešte inštaloval na jednu zo stien veľké zrkadlo a oproti je terakotový kolorovaný portrét Madony s dieťaťom," priblížil doterajšie poznatky o salóne riaditeľ múzea Ján Papco.

Nemecká expertka otvorila trinástu komnatu

Na sympóziu však ďalšie nové fakty predniesla nemecká špecialistka na orientálne umenie Anke Scharrahsová z Drážďan, ktorá salón a jeho obloženie podrobne preskúmala. „Potvrdila, že obloženie stien, pravdepodobne z cédrového dreva, pochádza z Damasku, hlavného mesta Sýrie. Bolo vyrobené pre veľmi bohatú rodinu, pretože je mimoriadne detailne vypracované a bohato zlátené,“ uviedla pracovníčka múzea, historička umenia, Katarína Malečková. „Kolegyňa z Drážďan potvrdila, že obloženie pochádza z viacerých častí. Pôvodne v Damasku boli nimi obložené dve miestnosti. Pri obkladaní salónu v Bojnickom zámku ich potom prispôsobili veľkosti grófovej pracovne. Zistila tiež presný dátum, kedy obloženie orientálni majstri urobili. Uvádza sa tam rok 1228 podľa islamského kalendára, to znamená rok 1813 až 1814 kresťanského letopočtu. Pôvodne sme mysleli, že je oveľa staršie,“ dodala Malečková.

Podobné obloženia sú v šľachtických sídlach aj za morom

Analógie podobných orientálnych obložení stien sa nachádzajú vo viacerých šľachtických sídlach v Európe ba aj Amerike. V Nemecku sa zachovali tri takéto damascénske interiéry v Berlíne, Drážďanoch a Postupime. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia to bola móda, zariadiť si niektoré izby v orientálnom štýle. Arabské nápisy v bojnickom salóne sú výberom z 99 mien Alaha.

Nápis naopak

„V súvislosti s týmito nápismi sa viaže aj jedna príhoda,“ spomenul si Papco. „Asi pred desiatimi rokmi si prezrel expozíciu Bojnického zámku návštevník z arabských krajín. Po prehliadke prišiel za mnou a sťažoval sa, že v Orientálnom salóne je jeden nápis prevrátený naopak. Povedal, že sa to hlboko dotýka jeho náboženského cítenia a dožadoval sa, aby sme to opravili. Zaviazal sa, že celú rekonštrukciu zaplatí. Súhlasili sme a pretože sme kvôli tomu museli prakticky nechať rozobrať, zrekonštruovať aj zreštaurovať celé obloženie, boli to dosť nákladné práce. Návštevník sa, žiaľ, už potom neozval a samozrejme nezaplatil. Hoci sme sa ho snažili nájsť aj cestou jeho súkmeňovcov. Napokon sme to museli uhradiť z našich prostriedkov. Ale nebanujeme, koniec - koncov máme teraz komplexne zrekonštruovaný Orientálny salón a sme tomu radi,“ uzavrel Papco.