V decembri 1944 sa fašistické Nemecko pokúsilo zvrátiť priebeh druhej svetovej vojny v bitke v Ardenách. Jeho zámerom bolo obsadiť Antverpy, hlavný zásobovací prístav Spojencov. Plán nazvali Ardenská ofenzíva podľa ardenského pohoria. Hitler dúfal, že nemecký protiútok rozdelí britskú a americkú armádu, Nemci dobyjú prístav, zastavia spojeneckú ofenzívu proti nim a najmä postup Američanov do vnútra Európy. Všetko nakoniec dopadlo inak, jednotka 1. tankovej divízie SS pod velením Himmlerovho osobného pobočníka Joachima Peipera spáchala jeden z najznámejších masakrov v tomto svetovom vojnovom konflikte. Neďaleko belgického mestečka Malmedy 17. decembra 1944 zastrelila v ardenskom lese desiatky amerických zajatcov.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Pobite ich!

Došlo k tomu vo chvíli, keď sa obrnená jednotka SS presúvala ku križovatke v dedine Baugnez neďaleko mesta Malmedy. Vtedy Nemci narazili na konvoj asi tridsiatich ľahko vyzbrojených vozidiel amerického delostreleckého pozorovacieho práporu. Začali okamžite na Američanov strieľať, tí však nemali proti nemeckej ťažkej vojenskej technike šancu ubrániť sa. Napriek tomu došlo k prestrelke, počas ktorej sa niekoľkým z amerických vojakov podarilo ujsť do neďalekého lesa alebo blízkej kaviarne, ostatných vrátane zdravotníkov prinútili vzdať sa, odzbrojili ich a zhabali im aj osobný majetok. Skôr než sa Peiperove jednotky pohli ďalej, údajne tento veliteľ zakričal na podriadených: „Pobite ich všetkých!“

Esesáci bojovej skupiny Peiper (Kampfgruppe Peiper) ešte predtým, ako prišli k dedine Baugnez, cestou k frontovej línii vraždili amerických vojnových zajatcov aj v ďalších menších belgických mestách, ktorými prechádzali. Zastrelili ich niekoľko desiatok a približne toľko aj zajali. Týchto zajatcov spolu s posádkou z prepadnutého amerického konvoja, asi 150, zoradili do poľa neďaleko križovatky a spustili na nich paľbu z guľometov.

Keď streľba utíchla, vojaci SS chodili medzi bezvládnymi telami a jednotlivými výstrelmi popravovali zranených amerických vojakov. Budovu kaviarne, v ktorej sa niektorým zajatcom podarilo ukryť, nacisti zapálili a strieľali na každého, kto sa pokúsil z plameňov uniknúť. Aj napriek tomuto neľudskému vyčíňaniu sa zachránilo vyše 40 Američanov. Časti z nich pomohli belgickí obyvatelia, ostatní sa dostali k vlastnému ženijnému práporu neďaleko mestečka Malmedy a tam podali veliteľom správu o spáchanom zverstve. Podľa spomínaného mesta sa táto udalosť označila ako malmédsky masaker. Viaceré zdroje udávajú rôzne čísla mŕtvych – ich počet je medzi 71 až 84.

Išlo o jednu z najväčších masových vrážd, aké nemecké jednotky spáchali v rámci druhého frontu v Normandii. Podľa niektorých pozorovateľov bol dôvodom neľudského zaobchádzania so zajatcami Hitlerov rozkaz, v ktorom očakával od nemeckých vojakov tvrdosť k nepriateľovi. Osvojil si ho aj Joachim Peiper a pred začiatkom bojových operácií pred svojimi jednotkami vyhlásil, že nemajú mať s nepriateľom ani s belgickým obyvateľstvom zľutovanie a zajatcov nemajú brať: „Nebudeme predsa ubytovávať zajatcov, musíme ukázať belgickým civilistom, že nepoznáme zľutovanie.“

Malmédsky masaker nebol jediný, pri ktorom zomierali americkí vojaci. Po vojne bol Peiper obvinený zo smrti 362 vojnových zajatcov a 111 civilistov. Jeho muži medzi 17. až 20. decembrom 1944 opakovane vraždili v Honsfelde, Büllingene či v Ligneuville.

Pokračovanie na ďalšej strane...