Na základe nálezov zo španielskej jaskyne Des-Cubierta k tomu dospeli antropológovia.&nbsp;Podľa nich si neandertálci vo svojich jaskynných príbytkoch schovávali napríklad vypreparované lebky praturov, nosorožcov alebo jeleňov. Uviedla to agentúra APA. Podľa štúdie zverejnenej v odbornom magazíne Nature Human Behaviour sa v jaskyni severne od Madridu, ktorú archeológovia skúmajú od roku 2009, našli lebky mnohých prehistorických bylinožravcov.

„<strong>Je veľmi neobvyklé, že si lovci z doby kamennej odnášali hlavy veľkých zvierat, ako boli nosorožce alebo bizóny, z miest, kde ich ulovili,“</strong> uviedol jeden z členov výskumného tímu, antropológ Tom Higham. Podľa neho ťažké tela zvierat muži nosili napriek tomu, že na nich bolo len málo zužitkovateľného mäsa, a preto pravdepodobne išlo o trofeje. Navyše ich lebky upravovali, odstraňovali z nich oči, mozog a tiež čeľuste, čo je zrejmé zo stôp, ktoré na lebkách zanechali ich kamenné nástroje.

V jaskyni sa našlo dohromady 35 lebiek alebo ich častí<strong>.„To, že všetky ležali na pomerne malom priestore, napovedá, že išlo o akúsi zbierku alebo akýsi druh poľovníckej svätyne,“ </strong>píšu autori štúdie.&nbsp;Podľa nich zhromažďovanie trofejí bolo akúsi kultúrnou tradíciou, ktorá sa odovzdávala z generácie na generáciu.